Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky” (Jn 6, 51-58).

Nadišiel čas svätého prijímania, Ježiš zmizol a videla som veľké svetlo. Vtom som počula slová: – Udeľujeme ti svoje požehnanie, a v tej chvíli z toho svetla vyšiel jasný lúč a prenikol mi srdce. V mojej duši sa zapálil zvláštny oheň – myslela som, že zomriem od radosti a šťastia. Cítila som oddelenie ducha od tela, cítila som, že som úplne ponorená do Boha. Cítila som, že som unesená Všemohúcim ako zrniečko prachu do neznámeho priestoru. Chvejúc sa od šťastia v objatí Stvoriteľa som cítila, že sám ma posilňoval, aby som mohla zniesť také veľké šťastie a hľadieť na jeho velebu. Teraz viem, že keby ma najskôr sám neposilnil milosťou, moja duša by nezniesla také šťastie a v okamihu by nastala smrť (Dz. 439).

Svätá hostia, v ktorej je obsiahnutý testament Božieho milosrdenstva pre nás, a zvlášť pre úbohých hriešnikov – dôverujem ti! (Dz. 356).

➡ Dnes zvlášť poďakujem Bohu za dar Eucharistie.