Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami“ (Lk 24, 35-48).

Povedz, dcéra moja, že som Láska a Milosrdenstvo samo. Keď sa duša približuje ku mne s dôverou, napĺňam ju takou veľkou milosťou, že ňou prekypuje a vyžaruje ju na iné duše (Den. 1074).

Ó, môj Ježišu, ak ty sám neuspokojíš túžbu mojej duše, nikto ju nepoteší ani neupokojí. Každé tvoje priblíženie ku mne vyvoláva v mojej duši nové vytrženie lásky, ale aj nové zomieranie, lebo napriek tomu, že sa tak výnimočne približuješ k mojej duši, som nútená milovať ťa na veľkú vzdialenosť. Moje srdce, uchvátené láskou, zomiera, lebo to ešte nie je večné a úplné zjednotenie. Aj keď tak často prebývaš so mnou bez žiadneho závoja, predsa tým otváraš v mojej duši a srdci priepasť lásky a túžby po tebe, Bože. A tá bezodná priepasť túžby po Bohu nemôže byť na zemi celkom vyplnená (Den. 1600).

➡ Ako vyzerajú moje stretnutia s Ježišom? Sú plné viery, nádeje a lásky?