V druhom adventnom týždni uvažujme spoločne o nekonečnej Božej dobrote v zoslaní nám jednorodeného Syna – vtelené Milosrdenstvo:

Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo. Svojím uponížením si nás pozdvihol k svojmu božstvu. Je to tvoja veľká láska, je to priepasť tvojho milosrdenstva. Nebesia žasnú nad hojnosťou tvojej lásky. Teraz sa nikto nebojí priblížiť sa k tebe. Si milosrdným Bohom, zľutúvaš sa nad úbohosťou, si naším Bohom a my sme tvojím ľudom. Si naším Otcom a my sme skrze milosť tvojimi deťmi. Nech je oslavované tvoje milosrdenstvo, že si ráčil zostúpiť k nám (Den. 1745).

Ó, tajomstvo Božieho milosrdenstva, ó, Bože ľútosti,

ráčil si opustiť trón neba

a znižuješ sa k našej úbohosti, k ľudskej slabosti,

lebo nie anjelom, ale človekovi milosrdenstvo treba (Den. 1746).