Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený (Mt 23, 1-12).

Pane, aj keď mi často dávaš poznať hromy svojho hnevu, jednako tvoj hnev ustupuje pred poníženou dušou. Aj keď si veľký, Pane, predsa sa dávaš premôcť dušou poníženou a hlboko pokornou. Ó, pokora, najvzácnejšia čnosť, ako málo duší ťa vlastní. Všade vidím túto čnosť len naoko, ale nie je to skutočná čnosť. Celkom ma znič, ó, Pane, v mojich očiach, aby som mohla nájsť milosť v tvojich svätých očiach (Den.1436).

➡ Ježišu, tichý a pokorný srdcom, daj mi poznať pravdu o mojom srdci…