V starovekej gréckej literatúre sa pojem milosrdenstva menil: od čnosti, ktorá odlišovala Gréka od barbara (v Homérových a gréckych tragédiách) až po slabosť, ktorá sa dá odpustiť iba starším a deťom (Aristoteles a stoici). Takto chápané milosrdenstvo u Grékov ovplyvnilo starovekú latinskú literatúru. U Cicera a Senecu je rozdiel medzi ich pohľadom na milosrdenstvo ako filozofov a praktikov. Ako filozofi zdieľali názory stoikov a verili, že milosrdenstvo je slabosťou a v praktickom živote nevideli potrebu používať milosrdenstvo. Tento pohľad na milosrdenstvo vyplýval z jeho stotožnenia so súcitom, ľútosťou a pocitmi, ktoré narúšajú myseľ a prekážajú v správnom posúdení reality. Ďalším dôvodom odmietnutia milosrdenstva bolo skonfrontovanie ho so spravodlivosťou. Podľa ich názoru v sociálnych vzťahoch je možné uplatniť buď zásadu spravodlivosti, alebo zásadu milosrdenstva. Spravodlivosť sa považovala za základný princíp spoločenského života, a preto sa milosrdenstvo odmietalo. Po tretie – filozofi si všimli, že milosrdenstvo je spojené s utrpením, ktoré je samo osebe zlé, takže milosrdenstvo nemôže byť čnosťou, ale slabosťou. Okrem toho milosrdenstvo pochádza zo súcitu, ktoré vzniklo pri pohľade na nevinné utrpenie blížneho a stav súcitu narušuje rovnováhu mysle a odvádza od správnych úsudkov, a preto by sa podľa Senecu malo považovať za vlastnosť bezcharakterných ľudí.
Mali by sme tiež uvažovať, že v skutočnosti motívom dobročinnosti u starovekých Grékov a Rimanov nebol chudobný človek, ktorý potreboval podporu. Išlo totiž o istý sociálny rituál, ktorý používali ľudia moci, ktorí si chceli získať voličov. Vo všeobecnosti sa však opovrhovalo najchudobnejšími, otrokmi, deťmi, starými a chorými. Tento pohľad poukazuje na ťažkosti, s ktorými sa stretáva človek, keď sa pomocou vlastného rozumu usiluje vysvetliť zásadu milosrdenstva v medziľudských vzťahoch. Tento obraz milosrdenstva u starovekých pohanov pomáha lepšie objavovať krásu a bohatstvo kresťanského milosrdenstva. Nie je ťažké si všimnúť, že dnes – po viac ako 2 000 rokoch – často existuje pohanské chápanie a praktizovanie milosrdenstva.
viac
