Keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil. Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte; choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt 9, 36 – 10,8).

Keď duša pozná, že je ničotou a úbohosťou sama od seba a všetko dobré, čo v sebe má, je len Božím darom, keď vidí, že všetko dostala zadarmo a že jej je iba úbohosť, ustavične sa korí pred Božou velebou (Den. 593).

Mocná a živá viera takmer pretrháva závoj lásky. Božia prítomnosť preniká moje srdce ako lúč slnka krištáľ. Vo chvíli, keď prijmem Boha, celá moja bytosť je pohrúžená doňho. Zmocňuje sa ma úžas a obdiv, keď vidím veľkú Božiu velebnosť. Ponížene prichádza k tej, ktorá je samou úbohosťou. Z mojej duše vytryskuje vďačnosť za všetky milosti, ktoré mi udeľuje, zvlášť za milosť povolania do svätej služby jemu [samému] (Den. 1814).

➡ Dnes sa pomodlím za tých, ktorí neveria v Boha.