Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych“ (Mt 17, 1-9).
Po svätom prijímaní som videla Pána Ježiša vo veľkej velebnosti. Ježiš mi povedal: – Dcéra moja, počas týždňov, keď si ma nevidela ani si necítila moju prítomnosť, bol som s tebou hlbšie zjednotený ako vo chvíľach vytrženia. Vernosť a vôňa tvojej modlitby vystúpili ku mne. Po týchto slovách bola moja duša zaliata Božou útechou. Ježiša som nevidela a mohla som vysloviť len jedno slovo – Ježiš. Keď som vyslovila toto meno, moju dušu opäť zalievalo svetlo a hlbšia sústredenosť, ktorá trvala tri dni bez prestávky. Svoje povinnosti som si však mohla plniť. Celá moja bytosť bola rozrušená v najskrytejších hlbinách. Veľkosť Boha ma nedesí, ale činí šťastnou. Keď mu vzdávam chválu, sama som povýšená. Keď vidím jeho šťastie, sama som šťastná, lebo všetko, čo je v ňom, splýva na mňa (Den. 1246).
➡ Vernosť a vôňa tvojej modlitby vystúpili ku mne. Ako vyzerá moja modlitba, keď na nej nič necítim? Som jej verný do konca?
