Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 13-16).

Počas modlitby Ježiš prenikol celú moju dušu. Temnota ustúpila. Počula som v duši slová: – Ty si mojou radosťou, ty si slasťou môjho srdca. Od tejto chvíle som cítila v srdci – čiže vo svojom vnútri – Najsvätejšiu Trojicu. Cítila som, že som zaliata Božím svetlom. Odvtedy moja duša prebýva s Bohom ako dieťa so svojím milovaným Otcom (Den. 27).

➡ Odovzdám Ježišovi moju temnotu…. Poprosím o jeho svetlo a pokoj. Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy (Ž 119).