Kým prídem ako spravodlivý Sudca, najprv prichádzam ako Kráľ milosrdenstva (Den. 83).

Ó, Kráľ slávy, hoci utajuješ svoju krásu, predsa pohľad mojej duše roztrháva závoj. Vidím anjelské chóry, ktoré ti neprestajne vzdávajú chválu, a všetky nebeské mocnosti, ktoré ťa ustavične zvelebujú a neprestajne hovoria: „Svätý, Svätý, Svätý!” Ó, kto pochopí tvoju lásku a tvoje nepochopiteľné milosrdenstvo voči nám? (Den. 80).

Moje srdce je preplnené veľkým milosrdenstvom k dušiam, a zvlášť k úbohým hriešnikom. Kiežby mohli pochopiť, že som ich najlepším Otcom, že pre ne vytryskla z môjho srdca krv a voda ako z prameňa preplneného milosrdenstvom. Kvôli nim prebývam vo svätostánku a ako Kráľ milosrdenstva túžim duše obdarovávať milosťami, ale nechcú ich prijať. Aspoň ty prichádzaj ku mne čo najčastejšie a prijmi tie milosti, ktoré ony nechcú prijať. Tým potešíš moje srdce. Ó, aká veľká je ľahostajnosť duší voči toľkej dobrote, voči toľkým dôkazom lásky. Moje srdce je nasycované samou nevďačnosťou. Duše, žijúce vo svete, na mňa zabúdajú; na všetko majú čas, len nie na to, aby prišli ku mne po milosti (Den. 367).