Pred 88 rokmi Ježiš nadiktoval sv. sestre Faustíne korunku Božieho milosrdenstva. Stalo sa to 13. – 14. septembra 1935 vo Vilniuse na Litve. Sestra Faustína ju prvýkrát počula najprv vo svojej duši a modlila sa ju svojimi slovami, keď vo videní videla anjela, ktorý prišiel potrestať zem za hriechy (Denníček 474 – 475). Na druhý deň jej Pán Ježiš vysvetlil, ako presne sa má táto modlitba znieť a aký veľký má význam (Denníček 476); v nasledujúcich zjaveniach dal prísľuby, ktoré spojil s dôveryplnou modlitbou korunky.
Najprv sa túto korunku modlila sestra Faustína sama v rôznych situáciách: pri zomierajúcich, s prosbou o dážď alebo utíšenie búrky.
K výraznému šíreniu textu korunky Božieho milosrdenstva došlo po smrti sestry Faustíny počas druhej svetovej vojny. Túto modlitbu sa modlili spoločne nielen spolusestry sv. Faustíny a chovanice Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva, ale šírili ju aj rozdávaním obrázkov ľuďom prichádzajúcim k bráne alebo posielaním balíkov do väzníc a koncentračných táborov. Časy boli ťažké, preto sa ľudia utiekali k Bohu a žiadali o jeho milosrdenstvo…
Po vojne sa text korunky Božieho milosrdenstva veľmi rýchlo šíril v mnohých jazykoch, bol preložený nielen do základných svetových jazykov, ale aj veľmi exotických alebo kmeňových jazykov. Korunka Božieho milosrdenstva sa modlí nielen v kostoloch a kaplnkách, v rehoľných rodinách a rôznych komunitách, ale aj v mnohých krajinách prostredníctvom katolíckych médií. Preto je dnes najznámejšou modlitbou k Božiemu milosrdenstvu, prostredníctvom ktorej si ľudia vyprosujú mnohé nadprirodzené milosti a dočasné dobrodenia.
