Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,‘ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘? Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť‘“ (Lk 17, 5-10).

Dnes som sa snažila vykonať si všetky cvičenia do benedikcie, lebo som sa cítila zdravotne horšie ako obyčajne. Hneď po benedikcii som si šla ľahnúť, ale keď som vošla do spálne, náhle som vnútorne poznala, že mám ísť do cely sr. M., lebo potrebuje pomoc. Hneď som vošla do tejto cely a sr. M. mi hovorí: „Ako dobre, že vás Boh poslal.” Hovorila takým tichým hlasom, že som ju ledva počula. Hovorí mi: „Prosím vás, sestrička, prineste mi trochu čaju s citrónom, mám veľký smäd a nemôžem sa pohnúť, lebo mám veľké bolesti.” Skutočne veľmi trpela a mala aj vysokú horúčku. Poslúžila som jej a aspoň tou troškou čaju uhasila svoj smäd. Keď som vošla do svojej cely, moju dušu naplnila veľká Božia láska. Pochopila som, ako veľmi treba byť vnímavým na vnútorné vnuknutia a verne ich vypĺňať. Vernosť jednej milosti prináša ďalšie (Den. 756).

➡ Aká je moja vnímavosť na vnútorné vnuknutia? Som im verný? On zachováva vernosť naveky (Ž 146).