S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ‚Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘ Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru. Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14, 25-33).

Rovnako prijímam radosť aj bolesť, pochvalu aj poníženie. Nezabúdam, že jedno i druhé sa pominie. Nestarám sa, čo o mne hovoria. Už dávno som sa zriekla všetkého, čo sa týka mojej osoby (Den. 485).

Dovoľ, aby ti zobrali aj to, čo ti patrí – uznanie, dobré meno. Tvoj duch nech sa nad to všetko povznesie. A tak, oslobodená od všetkého, odpočívaj pri mojom srdci, nedovoľ, aby niečo narušilo tvoj pokoj. Učeníčka, rozjímaj o mojich slovách, ktoré som ti povedal (Den. 1685).

➡ Dovoľ, aby ti zobrali aj to, čo ti patrí – uznanie, dobré meno. Odpustil som tým, ktorí mi vzali dobré meno, a kvôli ktorým som stratil uznanie?