Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane“ (Jn 14, 23-29).
Z Denníčka sv. sestry Faustíny
Vedz, dcéra moja, – hovoril Ježiš –, že ak sa usiluješ o dokonalosť, posvätíš veľa duší. A ak by si sa neusilovala o svätosť, veľa duší by zostalo nedokonalých. Vedz, že ich dokonalosť bude závisieť od tvojej dokonalosti a väčšia časť ich zodpovednosti padne na teba (Den. 1165).
„Ó, Boží Duch“ – písala sr. Faustína –, „najmilší hosť duše mojej, túžim ti zostať verná, túžim žiť vždy v prítomnosti tvojej, tak v dňoch radosti, ako aj v mukách utrpenia. Ó, Boží Duch, ktorý skrz‐naskrz moju bytosť prenikáš, svoj božský trojjediný život dávaš poznať mi do svojej božskej podstaty ma vovádzaš, a tak s tebou zjednotená, budem večne žiť“ (Den. 1411).
➡ Ježiš ma pozýva, aby som sa usiloval o svätosť. Takto môžem najviac pomôcť aj ostatným vydať sa na túto cestu. Som si vedomý toho, že my, ktorí tvoríme Cirkev, sme ako spojené nádoby a sme závislí jeden od druhého? Nie som individualista, ktorý sa nestará o svojich bratov a sestry v Kristovi? Zverím svoj duchovný život Ježišovi a poprosím ho, aby som sa vedome usiloval o dokonalosť a bol verný ceste, ktorú som si zvolil!
Záverečná modlitba:
Môj milosrdný Ježišu, ďakujem ti, že sa mi v každom okamihu prihováraš! Som taký vzácny v tvojich očiach! Dnes ťa chcem nanovo pozvať do svojho života. Pozývam ťa i do svojho srdca, do svojej rodiny, do vzťahov a do všetkého, čo tvorí môj každodenný život, aby si mocou svojej víťaznej lásky mohol vo mne a prostredníctvom mňa pôsobiť tak, ako po tom túžiš! Odovzdávam ti svoje slabosti, choroby, biedu i hriechy, z ktorých ma chceš oslobodiť. Mária, matka môjho vzkrieseného Pána, veď ma!
Svätá sestra Faustína, oroduj za mňa, lebo tak ako ty, chcem oslavovať nekonečné Božie milosrdenstvo v živote, v hodine smrti i v zmŕtvychvstaní – večne (porov. Den. 697).
