Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš‘“ (Lk 13, 1-9).
Z Denníčka svätej sestry Faustíny:
„Napíš:“ – hovoril Ježiš sestre Faustíne – „skôr ako prídem ako spravodlivý Sudca, najprv otváram dokorán dvere môjho milosrdenstva. Kto nechce prejsť dverami môjho milosrdenstva, musí prejsť dverami mojej spravodlivosti…. Satan sa mi priznal, že ma nenávidí. Povedal: Tisíc duší mi robí menej škody ako ty, keď hovoríš o veľkom milosrdenstve Všemohúceho. Najväčší hriešnici získavajú dôveru a vracajú sa k Bohu a ja, hovorí zlý duch, „strácam všetko. Okrem toho mňa samého prenasleduješ týmto nepochopiteľným milosrdenstvom Všemohúceho. Poznala som, ako veľmi satan nenávidí Božie milosrdenstvo. Nechce uznať, že Boh je dobrý“ (Den. 1146, 1167).
➡ Najväčší hriešnici získavajú dôveru a vracajú sa k Bohu, keď počujú posolstvo o Božom milosrdenstve.
Aj ja môžem mať podiel na záchrane duší tým, že budem povzbudzovať iných k dôvere. Zamyslím sa, komu môžem dnes zvestovať radostnú zvesť o milosrdnej Božej láske. Budem prosiť Ducha Svätého, aby som prekonal všetok strach z ohlasovania evanjelia o Bohu bohatom na milosrdenstvo.
Záverečná modlitba:
Milosrdný Pane, chválim ťa za dar tvojho slova! Vďaka nemu sa mi denne prihováraš a pozývaš ma, aby som si otvoril srdce na tvoju prítomnosť a zveril ti každý okamih! Ďakujem ti za dar môjho života, za to, že si ma urobil svojím dieťaťom a zomrel na kríži za moje hriechy. Takto si mi dal najväčší dôkaz svojej nepochopiteľnej lásky!
Tak ako Panna Mária, aj ja ťa chcem čoraz vernejšie nasledovať! Ježišu, veď ma k Otcovi, ktorý po mne tak veľmi túži! Duchu Svätý, rozvíjaj vo mne Boží život. Prosím o to na príhovor svätej Faustíny, ktorá písala: „Nehľadám šťastie mimo hlbín svojej duše, v ktorých – som si toho vedomá – prebýva Boh. Akoby som cítila potrebu dávať sa iným. Objavila som v duši prameň šťastia – Boha“ (Den. 887).
