Ježiš rozpovedal učeníkom toto podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata. Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa“ (Lk 6, 39-45).
Ježiš povedal sestre Faustíne: „Počúvaj, dcéra moja, hoci všetky diela, ktoré vznikajú z mojej vôle, sú vystavené veľkým ťažkostiam, jednako sa zamysli nad tým, či bolo niektoré z nich vystavené väčším ťažkostiam ako dielo bezprostredne moje – dielo vykúpenia. Nesmieš si príliš pripúšťať k srdcu protivenstvá. Svet nie je taký silný, ako sa zdá jeho moc je prísne obmedzená. Vedz, dcéra moja, že ak je duša naplnená ohňom mojej čistej lásky, vtedy sa všetky ťažkosti rozplynú ako hmla v lúči slnka, boja sa začínať si s takou dušou, všetci protivníci sa obávajú niečo si s ňou začať, lebo cítia, že táto duša je silnejšia ako celý svet…“ (Den. 1643).
„Boh vo svojich nevyspytateľných zámeroch neraz dopúšťa, – písala v Denníčku sestra Faustína – „že tí, ktorí pre nejaké dielo vynaložili najviac námahy, sa často z plodov tohto diela tu na zemi netešia. Všetku radosť im Boh necháva na večnosť. Napriek všetkému im však Boh niekedy dáva poznať, ako sa mu páči úsilie týchto duší. Také chvíle posilňujú duše do nových bojov a skúšok. Tieto duše sa najviac podobajú Spasiteľovi, ktorý vo svojom diele, začatom tu na zemi, zakúšal len horkosť“ (Den. 1402).
➡ Nevenujem prílišnú pozornosť svojim úspechom? Dokážem hľadať predovšetkým Božiu slávu a jeho kráľovstvo, alebo sa zameriavam len seba, svoju vlastnú slávu a uznanie v očiach ľudí? Budem ďakovať Ježišovi, že ma pozýva bojovať proti môjmu sebectvu.
Milosrdný Pane, zvelebujem ťa za dar tvojho Slova, ktoré je svetlom na mojej ceste. Ty si môj jediný Pán a Spasiteľ a na tvojom Slove chcem postaviť svoj život. Ďakujem ti, že mi posielaš svojho Ducha, aby predo mnou otváral ukryté poklady. Prosím o milosť, aby moje srdce a uši boli vždy otvorené na tvoje vedenie, aby som nepremárnil žiadnu milosť, ktorú mi dávaš vo svojej láske. Prosím o to na príhovor Márie, Matky Slova, a svätej Faustíny, ktorá napísala: „Ježišu, prameň života, posväcuj ma, moja sila, upevňuj ma, môj vodca, bojuj za mňa. Jediné svetlo mojej duše, osvecuj ma. Učiteľ môj, veď ma, som na teba odkázaná ako nemluvňa na lásku svojej matky“ (Den. 1490, 163).
