Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!“ (Lk 6, 17.20-26).
Sestra Faustína vo svojom Denníčku zapísala: „Večer, keď som bola v cele, odrazu som videla veľké svetlo a hore v tom svetle veľký tmavosivý kríž. Odrazu ma niečo uchvátilo ku krížu, ale hľadiac naň, nič som nechápala. Modlila som sa, čo to má znamenať. V tej chvíli som uzrela Pána Ježiša a kríž zmizol. Pán Ježiš sedel vo veľkom svetle, chodidlá a nohy po kolená sa mu strácali v tom svetle tak, že som ich nevidela. Ježiš sa naklonil ku mne a láskavo sa na mňa pozrel. Hovoril mi o vôli nebeského Otca. Hovoril, že najdokonalejšia a najsvätejšia je tá duša, ktorá plní vôľu jeho Otca, ale takých duší nie je veľa. [So] zvláštnou láskou hľadí na dušu, ktorá žije podľa jeho vôle. Ježiš mi povedal, že dokonale plním Božiu vôľu. – Preto sa tak zvláštne a úzko s tebou spájam i s tebou prebývam. Boh zahŕňa nepochopiteľnou láskou dušu, ktorá žije podľa jeho vôle. Pochopila som, ako veľmi nás Boh miluje. Aký je jednoduchý, hoci nepochopiteľný, ako ľahko je s ním byť, hoci jeho veleba je taká veľká. S nikým si tak dobre nerozumiem, pri nikom sa necítim taká slobodná ako pri ňom. Ani rodná matka so svojím dieťaťom, ktoré úprimne miluje, si nerozumejú tak ako moja duša s Bohom“ (Den. 603).
➡ V osobnej modlitbe budem prosiť Ducha Svätého, aby mi dal otvorené a úprimné srdce voči Bohu, ktorý ma miluje a chce byť pri mne tak ako nikto iný.
Milosrdný Pane, zvelebujem ťa za dar tvojho Slova, ktoré je svetlom na mojej ceste. Ty si môj jediný Pán a Spasiteľ a na tvojom Slove chcem postaviť svoj život. Ďakujem ti, že mi posielaš svojho Ducha, aby predo mnou otváral ukryté poklady. Prosím o milosť, aby moje srdce a uši boli vždy otvorené na tvoje vedenie, aby som nepremárnil žiadnu milosť, ktorú mi dávaš vo svojej láske. Prosím o to na príhovor Márie, Matky Slova, a svätej Faustíny, ktorá napísala: „Ježišu, prameň života, posväcuj ma, moja sila, upevňuj ma, môj vodca, bojuj za mňa. Jediné svetlo mojej duše, osvecuj ma. Učiteľ môj, veď ma, som na teba odkázaná ako nemluvňa na lásku svojej matky“ (Den. 1490, 163).
