Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním (Lk 5,1-11).
Ježiš hovoril sestre Faustíne: „Apoštolka môjho milosrdenstva, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve, neznechucuj sa ťažkosťami, s ktorými sa stretneš pri hlásaní môjho milosrdenstva. Tie ťažkosti, ktoré sa ťa tak bolestne dotýkajú, sú potrebné na tvoje posvätenie, a preto, aby sa ukázalo, že toto dielo je moje“ (Den. 1142).
„Moje srdce je stálym Ježišovým príbytkom“ – písala sestra Faustína v Denníčku. „Okrem Ježiša nikto nemôže doň vstúpiť. Z Ježiša čerpám silu do boja so všetkými ťažkosťami a protivenstvami. Túžim sa premeniť na Ježiša, aby som sa mohla dokonale darovať dušiam. Bez Ježiša by som sa k dušiam nepribližovala, lebo viem, čím som sama od seba. Vdychujem Boha do seba, aby som ho mohla dať dušiam. Ó, ako málo slov nachádzam, aby som vyjadrila to, čo prežívam. Cítim, že som ako kvapka rosy pohltená hĺbkou bezodného oceánu Božieho milosrdenstva“ (Den. 193, 654).
➡ Som pripravený dôverovať Ježišovi a zveriť sa do jeho vôle v čase skúšok? Ježiš ma pozýva, aby som sa nenechal odradiť ťažkosťami, ktoré sú niekedy nevyhnutné pre moje posvätenie. Odovzdám mu každý boj, ťažkosti a bolesti.
Záverečná modlitba
Milosrdný Pane, zvelebujem ťa za dar tvojho Slova, ktoré je svetlom na mojej ceste. Ty si môj jediný Pán a Spasiteľ a na tvojom Slove chcem postaviť svoj život. Ďakujem ti, že mi posielaš svojho Ducha, aby predo mnou otváral ukryté poklady. Prosím o milosť, aby moje srdce a uši boli vždy otvorené na tvoje vedenie, aby som nepremárnil žiadnu milosť, ktorú mi dávaš vo svojej láske. Prosím o to na príhovor Márie, Matky Slova, a svätej Faustíny, ktorá napísala: „Ježišu, prameň života, posväcuj ma, moja sila, upevňuj ma, môj vodca, bojuj za mňa. Jediné svetlo mojej duše, osvecuj ma. Učiteľ môj, veď ma, som na teba odkázaná ako nemluvňa na lásku svojej matky“ (Den. 1490, 163).
