V piatok 8. decembra v celej Cirkvi slávime slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Svätá sestra Faustína v tento deň v roku 1935 vo svojom Denníčku napísala:

Deň Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Počas svätej omše som začula šuchot šiat a uvidela som Pannu Máriu vo zvláštnom, krásnom svetle. Mala na sebe biele rúcho, prepásané belasým pásom. Povedala mi: „Robíš mi veľkú radosť, keď zvelebuješ Najsvätejšiu Trojicu za milosti a výsady, ktoré mi boli udelené,” a hneď zmizla (Den. 564).

V roku 1937 sa pripravovala na túto slávnosť aj zvláštnou novénou, ktorú – aspoň sčasti – môžeme skúsiť aj my:

Pripravovala som sa nielen spoločnou novénou, ktorú si vykonáva celá kongregácia, ale osobne som sa ešte snažila, aby som ju každý deň tisíckrát pozdravila. Odriekala som na jej počesť tisíc Zdravas’, Mária denne počas deviatich dní. Pre toho, kto chce, to nie je ťažké. V tých dňoch som nevyriekla ani jedno zbytočné slovo. Aj keď sa musím priznať, že táto vec si vyžaduje dosť veľa pozornosti a námahy, pre uctenie si Nepoškvrnenej nič nie je ťažké (Den. 1413).

Slávnosť Nepoškvrneného počatia. Pred svätým prijímaním som videla najsvätejšiu Matku nepredstaviteľne krásnu. Usmievala sa na mňa a povedala mi: „Dcéra moja, na Boží príkaz ti mám byť výhradným a zvláštnym spôsobom matkou, ale túžim, aby si aj ty bola mojím výnimočným dieťaťom. Túžim, dcéra moja najmilšia, aby si sa cvičila v troch čnostiach, ktoré sú mi najdrahšie a Bohu sú najmilšie: prvá – pokora, pokora a ešte raz pokora. Druhá čnosť – čistota, tretia čnosť – láska k Bohu. Ako moja dcéra musíš zvlášť žiariť týmito čnosťami.” Po skončení rozhovoru si ma privinula k svojmu srdcu a zmizla (Den. 1415 a 1415).