Kongregáciu sestier Matky Božieho Milosrdenstva založila grófka Terézia Eva Potocká, z kniežacieho rodu Sulkowských. Po smrti manžela spolu s Teklou a Antonínou Klobukowskou vycestovala do Laval (Francúzsko), aby sa tam pripravila na prácu vychovávateľky morálne zanedbaných dievčat a žien. Po osemmesačnej praxi vykonávanej pod dohľadom matky Terézie Rondeau, predstavenej francúzskej rehoľnej spoločnosti v Laval, sa vrátili do Poľska. Na pozvanie arcibiskupa Szczesnego Feliňskiego prevzali Dom útočiska pre dievčatá vo Varšave na ul. Žytnej. Na sviatok Všetkých svätých dňa 1. novembra 1862 arcibiskup S. Felinski posvätil dom aj kaplnku. Tento deň bol prijatý ako dátum vzniku kongregácie. „Či je to malá vec zachrániť jednu dušu?” práve táto veta zakladateľky vyjadruje spiritualitu a cieľ existencie tohto mladého rehoľného spoločenstva. Podľa kongregácie v Laval, a na základe jej stanov, sa utvárala Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva v Poľsku. „Domy milosrdenstva“ – takto sa od začiatku nazývali domy kongregácie, v ktorých našli útočisko dievčatá a ženy, ktoré boli morálne zanedbané a chceli hlboko zmeniť svoj život.
Táto forma apoštolskej práce pretrvávala v niektorých domoch kongregácie až do roku 1962, ale už predtým štátne komunistické orgány začali proces preberania niektorých zariadení. Tie, ktoré zostali v rukách kongregácie, boli transformované na zariadenia „Caritas“ pre deti so zníženými mentálnymi a fyzickými schopnosťami a pre choré ženy.
Sestra Faustína Kowalská vstúpila do kongregácie v roku 1925. Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva uznala sv. sestru Faustínu za svoju duchovnú spoluzakladateľku v Krakove pri jej relikviách 25. augusta 1995. Dnes kongregácia spolupracuje s Božím milosrdenstvom na diele spásy tým, že svetu ukazuje Božiu milosrdnú láska k človeku prostredníctvom svedectva zasväteného života v duchu dôvery k Bohu a milosrdenstva voči blížnym, prostredníctvom rôznych skutkov milosrdenstva, slov a modlitieb. V domoch kongregácie sa sestry venujú dievčatám a ženám, ktoré potrebujú hlbokú morálnu obnovu, slobodným matkám, deťom, mladým ľuďom, chorým a zdravotne postihnutým, ako aj ľuďom, ktorí chcú prehĺbiť svoj duchovný život počas formačných stretnutí, duchovnej obnovy alebo duchovných cvičení. Diela milosrdenstva, ktoré vedie kongregácia, sú primárnou a základnou formou sprítomňovania Božej milosrdnej lásky v Cirkvi a vo svete. Sestry okrem iného pôsobia vo väzeniach, chodia do farností, na sympóziá, kongresy, do škôl, na stretnutia s rôznymi komunitami, aby zdieľali dar posolstva milosrdenstva, ktoré Ježiš odovzdal prostredníctvom sv. sestry Faustíny, a tak vzbudzovali nádej v ľudských srdciach.
sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
