Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“
SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (154)
Keď bola adorácia u sestier rodinárok, išla som večer s jednou našou sestrou na túto adoráciu. Hneď, ako som vošla do kaplnky, Božia prítomnosť obklopila moju dušu. Modlila som sa tak, ako v istých chvíľach, bez vypovedania slov. Zrazu som uvidela Pána, ktorý mi povedal: – Zapamätaj si, že ak zanedbáš záležitosť s namaľovaním tohto obrazu a celé dielo milosrdenstva, budeš sa v deň súdu zodpovedať za veľký počet duší. Po týchto Pánových slovách moju dušu naplnila akási obava a strach. Nemohla som sa upokojiť. Zneli mi tieto slová: áno, v deň Božieho súdu sa mám zodpovedať nielen za seba, ale aj za iné duše. Tieto slová sa mi vryli hlboko do srdca. Keď som sa vrátila domov, vošla som k malému Ježiškovi,94 padla na tvár pred Najsvätejšou sviatosťou a povedala som Pánovi: „Urobím všetko, čo bude v mojej moci, ale prosím ťa, buď vždy pri mne a daj mi silu splniť tvoju svätú vôľu, lebo ty všetko môžeš, ale ja sama od seba nič.”
– Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú, hovorí milosrdný Pán. Dôverujem mu natoľko, aby som žil bez strachu z budúcnosti.
– Ježiš túži po mojej spáse a večnom šťastí. Najdôležitejšie je naplniť jeho láskyplný plán, ktorý pre mňa má. Poznám ho?
– Budem prosiť Ducha Svätého, aby mi dal poznať Božiu vôľu a plniť ju.
