Na začiatku Boh povolal kongregáciu, aby sa venovala dievčatám a ženám, ktoré potrebujú hlbokú morálnu obnovu. Dostala takzvanú charizmu založenia.
Cieľom sestier Spoločnosti Matky Božieho Milosrdenstvo je nielen pracovať na vlastnom posväcovaní praktizovaním kresťanských čností a evanjeliových rád, ale tiež (…) práca na náprave dievčat a žien, ktoré by chceli opustiť cestu neprávosti a vrátiť sa do Božej služby. (…) Ochrana pred pádom nie je v skutočnosti predmetom nášho apoštolátu, (…), preto je vždy potrebné osobitne obmedziť počet dievčat prijatých za účelom ochrany. Za žiadnych okolností nemôžu byť prijaté osoby, ktoré nemajú byť sestrami alebo kajúcnicami. Prijatie vedenia vo väzenských domoch by bolo v rozpore s účelom nášho apoštolátu a nezávislosti, ktorá je taká drahá našej inštitúcii (Konštitúcie 1909, článok 1).
Na začiatku svojej existencie bola kongregácia založená s cieľom plniť v Cirkvi špecifickú úlohu, a síce: výchovná práca s dievčatami a prostitútkami, ktoré sa dobrovoľne rozhodli zmeniť svoj život („charizma založenia“).
V histórii kongregácie sa táto charizma rozvíjala, vďaka čomu do opatery boli prijaté aj morálne ohrozené osoby. Kongregácia, berúc do úvahy životné podmienky spoločnosti a klesajúci vek demoralizácie, rozšírila pôsobnosť apoštolskej práce tak, aby zahŕňala nielen tých, ktorí už boli poškodení, ale aj tých, ktorým hrozila morálna degradácia. V Konštitúciách z roku 1930 bolo napísané: Do domov Kongregácie môžu byť prijaté aj ženy, ktorých životné podmienky by mohli viesť k ich demoralizácii, ale s výhradou, že ich počet bude vždy obmedzený.
