Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty. Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam(Mk 6, 30-34).
SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (1212, 1213)
Dnes mi priveď duše kňazov a rehoľné duše a ponor ich do môjho nekonečného milosrdenstva. Ony mi dali silu vydržať bolestné umučenie, nimi ako tepnami prúdi na ľudstvo moje milosrdenstvo.
Večný Otče, pozri milosrdným okom na vyvolených vo svojej vinici, na kňazské a rehoľné duše, a obdar ich silou svojho požehnania. Pre city Srdca svojho Syna, Srdca, v ktorom prebývajú, daj im silu svojho svetla, aby mohli viesť druhých na cestách spásy, aby spoločne spievali na slávu tvojho nepochopiteľného milosrdenstva na večné veky. Amen.
➡ Ježiš ma pozýva, aby som k nemu privádzal kňazov a rehoľné duše, aby mohli viesť ostatných po ceste spásy. Ako odpovedám na jeho pozvanie?
➡ Mám v sebe túžbu oslavovať nepochopiteľné Božie milosrdenstvo teraz i po celú večnosť?
