Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Tu prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť (Mk 5, 21-43).

SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (1703, 663)

Moje srdce túži po tom, aby ma všetci milovali.

Ó, Ježišu môj, viem, že o veľkosti človeka svedčia skutky, a nie slová ani city. Diela, ktoré sme vykonali, budú o nás hovoriť. Ježišu môj, nedovoľ mi snívať, ale daj mi odvahu a silu splniť tvoju svätú vôľu.

➡  „Neboj sa, len ver!“ Verím v Božiu lásku a moc, ktorú mi chce Ježiš každú chvíľu prejaviť?

➡ Odovzdám Ježišovi svoj hriech, slabosť, chorobu, kríž… a započúvam sa do jeho slov plných starostlivosti o mňa:„ Hovorím ti, vstaň!“

➡ Spolu so svätou Faustínou poprosím Ježiša: Daj mi odvahu a silu splniť tvoju svätú vôľu.