V utorok 29. júna sa sestry z viacerých našich kláštorov stretnú vo Wilanowe (pri Varšave) pri príležitosti osláv 140. výročia smrti zakladateľky našej kongregácie, matky Terézie Evy, grófky Potockej, z kniežacieho rodu Sułkowských (1814-1881). Slávnostnú svätú omšu v Kostole sv. Anny o 11.00 hod. bude celebrovať varšavský pomocný biskup Rafal Markowski.
Na odporúčanie duchovného sprievodcu o. Zygmunta Goliana spolu s dvomi spoločníčkami odišla do francúzskeho mesta Laval, aby sa pod vedením m. Teresy Rondeau (našej duchovnej spoluzakladateľky) oboznámili s metódami výchovy dievčat a žien, ktoré boli morálne zanedbané. Po návrate do krajiny prijala pozvanie arcibiskupa Zygmunta Szczęsného Felińského a prevzala „Dom útočiska“ vo Varšave na ul. Żytnej, ktorý bol posvätený 1. novembra 1862. Tento dátum sa považuje za vznik Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva v Poľsku. V roku 1868 m. Potocká otvorila dom v Krakove. Zomrela po dlhej chorobe 6. júla 1881 vo Wilanowe a bola pochovaná v hrobke kongregácie vo Varšave na Powązkach.
Zopár myšlienok našej matky:
Keby som svojou prácou zachránila čo i len jednu dušu, keby bola čo i len jedna vytrhnutá pre Boha, už by som bola štedro odmenená. Je to malá vec, aby sme zachránili jednu dušu? Táto myšlienka ma povzbudzuje v práci, dodáva mi odvahu a statočnosť v nepriaznivých podmienkach.
Prečo sa trápiš? Nech bude tak, ako chce Boh.
Na začiatku môjho rehoľného života sa mi veľa vecí zdalo byť ťažkými, lebo som privykla na pohodlie. Teraz je pre mňa všetko sladké a jednoduché a som šťastná, lebo som sa snažila za všetko poďakovať Bohu. Rob to isté, drahá sestra, a všetko ti bude jednoduché a sladké.
V pohrebnom príhovore jej spovedník o. Golian povedal: Nenazývajme ju svätou, lebo len Cirkev má právo udeľovať tento titul. Avšak nech jej úsilie v práci, za ktorú bola pripravená obetovať svoj život, dokazuje jej svätosť. Koľkokrát mi povedala, že keď sa tejto práci úplne oddala, konečne pochopila, čo je to šťastie. Koľkokrát vyjadrila svoju vďaku Bohu za to, že jej dal milosť rehoľného povolania, že jej umožnil slúžiť v tejto kongregácii, a nie v inej. Hoci naše srdce krváca od bolesti, pri pohľade na jej príklad a listy plné vďaky Bohu za milosti, ktoré skrze ňu dal nám a celej kongregácii, čerpajme silu a povzbudenie k tomu, aby sme s hlbokou dôverou žili svoje povolanie.
Viac o našej zakladateľke v záložke kongregácia – zakladateľky.
