Na železničnej trati z Poznane do Štetína, niekoľko kilometrov za mestom, leží Kiekrz – malé, pôvabné mesto so zaujímavou históriou siahajúcou do dávnych dôb. Prvá historická zmienka o Kiekrzi pochádza z roku 1386. Informácie o farnosti sa objavujú v roku 1397. Toto pekné miesto sa nachádza medzi dvoma jazerami: Veľkým a Malým. Toto miesto je tiež poznamenané prítomnosťou sv. sestry Faustíny, ktorá v dome Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva na ul. Kierska 10 strávila niekoľko týždňov v lete 1929. Bola v tom čase mladou sestrou, takže ju posielali do tých domovov, kde bolo potrebné zastúpenie za sestru, ktorá šla na tretiu probáciu, za chorú sestru alebo ako pomoc v novovytvorenej inštitúcii. Týmto spôsobom bola sestra Faustína v roku 1929 vo Vilniuse, Varšave na Grochówe, v Kiekrzi a Varšave na ulici Žytnej.
Stretnutie pri jazere
7. júla 1929 sv. sestra Faustína prišla do Kiekrza, aby v kuchyni zastúpila chorú s. Modestu Rzeczkowskú. Práca v kuchyni sa spájala s veľmi hlbokým duchovným životom. Všetko vedela využiť, aby spoznávala milosrdnú Božiu lásku a odpovedala na ňu postojom dôvery a lásky. Raz zažila neobyčajné vo svojej jednoduchosti a veľmi pekné, možno povedať „romantické“ stretnutie s Ježišom. O tom, čo sa vtedy stalo pri jazere, vieme z jej Denníčka: Krátky čas som zastupovala istú sestru v Kiekrzi. Raz popoludní som išla cez záhradu a zastala som na brehu jazera. Dlhú chvíľu som sa zamýšľala nad týmto živlom. Náhle som uzrela vedľa seba Pána Ježiša, ktorý mi láskavo povedal: – „To všetko som stvoril pre teba, nevesta moja, ale pamätaj si, že všetky nádhery sú ničím v porovnaní s tým, čo som ti pripravil vo večnosti“. Moja duša bola zaliata takou veľkou radosťou, že som tam zostala až do večera a zdalo sa mi, že som tam len krátku chvíľku. V ten deň som totiž mala voľno, lebo bol určený na jednodňové exercície, tak som sa mohla úplne slobodne oddať modlitbe. Ó, aký je Boh nekonečne dobrý, prenasleduje nás svojou dobrotou. Najčastejšie sa stáva, že Pán mi udeľuje najväčšie milosti vtedy, keď ich vôbec nečakám (Denníček 158). Hoci sestra Faustína strávila v Kiekrzi len pár týždňov, zanechala tam dobrý dojem. Predstavená domu s. Ksawera Olszamowská po jej odchode napísala matke generálnej Michaele Moraczewskej: Mám dojem, že jej vnútorný život je veľmi hlboký, že je obdarovaná špeciálnymi milosťami od Boha.
Vďaka úsiliu spoločenstva sestier v Kiekrzi bolo možné s pomocou mnohých dobrodincov znovu vybudovať cestu, po ktorej sv. sestra Faustína chodila k jazeru. Cestu sv. sestry Faustíny posvätil arcibiskup Stanislaw Gadecki z Poznane 5. októbra 2005 na sté výročie narodenia apoštolky Božieho milosrdenstva. Pútnikov víta sadrová socha svätice, ktorá pozýva na prechádzku po jej ceste a meditovať o milosrdnej Božej láske v prírode i pri zastaveniach krížovej cesty, ktoré sa nachádzajú pri ceste s 33 starými vŕbami, nemými svedkami prechádzok sekretárky Božieho milosrdenstva. Na mieste, kde sa stretla sestra Faustína s Ježišom, stál oltár s niekoľkometrovým krížom. V jednej z kláštorných budov sestry pripravili pamätnú miestnosť, kde si môžu pútnici prezrieť pamätné exponáty, ktoré približujú každodenný život sestier.
Dom v Kiekrzi
V marci 1928 na pozvanie otca kanonika Walentyna Dymeka, neskoršieho poznanského arcibiskupa, do Kiekrza prišla s. Dominika Matysiak a s. Filomena Andrejko z Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. V apríli prišla m. Ksawera Olszamowská menovaná ako prvá predstavená nového miesta (túto funkciu plnila až do roku 1941). Kongregácia mala viesť Dom milosrdenstva pre morálne zanedbané dievčatá, ktorým sa tri roky venovali v Poznani dámy zo združenia „Przystań“ (Prístav). Sestry si prenajali priestory (niekoľko hektárov) s domom, ktorý sa nachádzal hneď nad Malým jazerom, ktorý obklopoval veľký sad so 4 tisíc ovocnými stromami a obrobené pole. Do farského kostola bolo treba ísť asi 2 kilometre a na železničnú stanicu až 3 km. Už v júli dom a kaplnku posvätil biskup Karol Radońský. Prvý rok činnosti Domu milosrdenstva bol veľmi ťažký, a to najmä z dôvodu nedostatku financií. Vo fabrike bolo priemerne asi 20 dievčat, ktoré riadil magistrát (neplnoleté dievčatá z rozhodnutia súdu) alebo Mestská sociálna starostlivosť v Poznani. Až po otvorení pekárne v roku 1934 vzrástol počet chovaníc na 40. Dom sa pomerne rýchlo rozvíjal, zvýšil sa aj počet sestier. Príjem bol z poľnohospodárstva a sadov a tiež z pekárne, v ktorej sa týždenne pieklo okolo 1200 kg chleba a rožkov. Veľkým problémom však bola chýbajúca elektrina a mechanizácia a skromné príjmy neumožňovali väčšie investície.
Osobitne ťažkým obdobím v histórii domu bola II. svetová vojna. Spočiatku vo fabrike práca prebiehala normálne, ale v roku 1941 dom obsadili hitlerovci. Sestry boli odvezené do tábora Bojanów a dievčatá boli poslané do svojich rodín alebo slúžiť. V budove vznikla fabrika pre 75 nemeckých chlapcov. Hneď po vojne sa sestry vrátili do Kiekrza, ale budovy po úteku Nemcov prevzala vojvodská samospráva. Obnovenie domu a farmy a spustenie fabriky si vyžadovalo veľa úsilia. Všetko bolo treba začať od nuly. Ďalšie problémy sa objavili v roku 1960, keď v novembri štátne orgány fabriku zatvorili. Aby nedošlo k strate domu, kongregácia do Kiekrza presťahovala svoj noviciát, ktorý tam fungoval 10 rokov. Sestry tiež zorganizovali útulok pre deti a od roku 1986 sa pustili do nového diela. Pomáhali a poskytovali útulok pre slobodné mamičky. V roku 1999 sa slobodné mamičky presťahovali do novej budovy, v ktorej mohlo bývať 21 matiek a 25 detí. Kvôli prítomnosti sv. sestry Faustíny v tomto dome, Kiekrz je sídlom úcty k Božiemu milosrdenstvu pre celú poznanskú arcidiecézu.
Dekrétom z 22. júna 2015 arcibiskup Stanisław Gądecki, metropolita poznanský, ustanovil kláštornú kaplnku v Kiekrzi za Sanktuárium sv. sestry Faustíny.
———–
Uverejnené v: „Posolstvo milosrdenstva“ č. 67 (2008), s. 10-11.
