Po stopách sv. sestry Faustíny v Krakove sa vydáme vďaka spolupráci Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva a Kancelárie pre cestovný ruch na mestskom úrade v Krakove a bol otvorený 17. septembra 2008. Zastavíme sa v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Lagievnikoch, Kostole sv. Jozefa v Podgórzi, Mariánskej bazilike na Hlavnom námestí, Bazilike Božieho Srdca na Ulici Kopernika, prejdeme cez Ulica Szewskú až k Nemocnici Jána Pavla II. na Prądniku. Mesto Krakov vydalo brožúrku „Po stopách sv. sestry Faustíny v Krakove“ v poľštine, angličtine a taliančine, ktorá pomáha pri putovaní mnohým ctiteľom milosrdného Ježiša a jeho svätej sekretárky, ale tiež turistom, ktorí spoznávajú najlepšie tradície kráľovského mesta.
1. Sanktuárium Božieho milosrdenstva
Začneme v Krakove v kláštore Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva v Lagievnikoch, kde sr. Faustína žila viac ako 5 rokov a kde sú uložené jej relikvie. Dnes je toto miesto spolu s novými sakrálnymi objektmi – Sanktuárium Božieho milosrdenstva – dynamicky sa rozvíjajúce centrum úcty, kam putujú pútnici z celého sveta. Dvakrát sem putoval Svätý Otec Ján Pavol II. (1997, 2002), Svätý Otec Benedikt XVI. (2006) a pápež František (2016). Z hľadiska počtu krajín, z ktorých prichádzajú pútnici, Sanktuárium v Lagievnikoch zaujíma čelné miesto medzi všetkými sanktuáriami sveta.
Hoci každú doba a celý svet možno považovať za jeho „chrám“, sú doby a miesta, ktoré si Boh vyvolil, aby v nich ľudia osobitne zažili jeho prítomnosť a jeho milosti. A ľudia vedení zmyslom viery prichádzajú na tieto miesta, lebo majú istotu, že naozaj stoja pred Bohom, ktorý je tam prítomný. V rovnakom duchu viery som prišiel do Lagievnikov, aby som posvätil tento nový chrám. Som presvedčený, že sa jedná o zvláštne miesto, ktoré si Boh vybral, aby tu vylieval milosti a dával svoje milosrdenstvo (Ján Pavol II. 17. augusta 2002).
1 a. Kláštorný komplex v Lagievnikoch
Bol postavený na konci 19. storočia z fondov kniežaťa Alexandra Lubomirského, finančníka a filantropa, podľa návrhu architekta Karola Zarembu. Kaplnku a kláštorné budovy posvätil kardinál Albin Dunajewski (1891). Bývali v nich sestry Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva a ich chovanice, dievčatá a ženy, ktoré potrebovali hlbokú morálnu obnovu (tzv. magdalénky). Prácu s nimi sestry zakladali na úcte k dôstojnosti človeka, pestovaní kresťanských hodnôt a príprave na zamestnanie a samostatný, dôstojný život v spoločnosti. V „Dome milosrdenstva“ (tak sa v kongregácii nazývajú apoštolské miesta) pod vedením sestier sa na veľmi vysokej úrovni viedlo vyšívanie a tkanie, knihárska dielňa, práčovňa a práce v záhradníctve a poľnohospodárstve. Vzhľadom na povahu vykonávaného diela milosrdenstva kláštorný objekt do II. svetovej vojny bol uzavretý pred ľuďmi zvonku.
Počas I. svetovej vojny sa časť kláštorného majetku využila pre potreby vojenskej nemocnice, v ktorej sa ošetrovali vojaci rôznych národností nakazení infekčnými chorobami. Zomrelí boli pochovaní za múrmi kláštora (vojenský cintorín za bazilikou). Počas hitlerovskej okupácie sestry naďalej viedli „Dom milosrdenstva“, do ktorého Nemci za trest umiestnili ženy prichytené pri pašovaní, pomáhali vysídleným, tajne učili a zúčastňovali sa na charitatívnych akciách – viedli kuchyňu pre chudobných. V roku 1962 komunistické úrady odobrali kongregácii vzdelávaciu inštitúciu a väčšiu časť majetku. O niekoľko rokov neskôr (1969) sestry v kláštore zorganizovali denný stacionár pre problémových mladých ľudí pod názvom „Prameň“. Fungoval až do roku 1991. V roku 1989 štátne orgány vrátili kongregácii zariadenie pre dievčatá. Dnes je to Reedukačné zariadenie pre mládež, ktoré má uzavretý charakter. Sestry v ňom prevádzkujú internát, gymnázium a učilište.
Dnes sestry Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva, ktoré uznali sv. sestru Faustínu za svoju duchovnú spoluzakladateľku, ohlasujú posolstvo milosrdenstva nielen svedectvom života a skutkami milosrdenstva voči osobám, ktoré potrebujú morálnu obnovu, ale aj skrze modlitbu a slovo (služba pútnikom, formácia apoštolov Božieho milosrdenstva v združení „Faustínum“, publikácie vydavateľstva „Misericordia“, štvrťročník „Posolstvo milosrdenstva“).
1 b) Kaplnka s milostiplným obrazom Milosrdného Ježiša a relikviami sv. Faustíny
Rehoľnú kaplnku sv. Jozefa spájajúcu dve krídla kláštorných budov posvätil kardinál Albin Dunajewski v roku 1891. V hlavnom oltári, ktorý vytvoril neznámy rezbár z Przemysla, sa nachádza socha Matky Božieho milosrdenstva – patrónky kongregácie, na ľavej strane socha sv. Stanislava Kostku (patróna rehoľnej mládeže), na pravej strane socha sv. Márie Magdalény (patrónky kajúcnikov). V bočných oltároch presbytéria: vľavo sa nachádza milostiplný obraz Milosrdného Ježiša, ktorý zakryl obraz Srdca Ježišovho, ktorý sa tu pôvodne nachádzal, a na pravej strane je obraz sv. Jozefa s Dieťaťom (dielo Fr. Krudowského).
Počas II. svetovej vojny kláštorný objekt v Lagievnikoch (predtým uzavretý pre ľudí zvonku) bol otvorený utečencom a ľuďom, ktorí chceli navštíviť hrob sestry Faustíny, pretože sláva svätosti jej života rástla spolu s neobyčajne dynamicky sa rozvíjajúcou úctou k Božiemu milosrdenstvu. V roku 1943 krakovský spovedník sestry Faustíny o. Józef Andrasz SJ posvätil obrazom Milosrdného Ježiša, ktorého autorom bol maliar Adolf Hyla a inicioval slávnostné pobožnosti ku cti Božieho milosrdenstva, na ktoré vo veľkom počte prichádzali obyvatelia Krakova a okolia. Druhý obraz Milosrdného Ježiša (maliara A. Hylu), ktorý veľkosťou a tvarom zodpovedal nike bočného oltára, posvätil o. Józef Andrasz na prvú nedeľu po Veľkej noci (Sviatok milosrdenstva) 16. apríla 1944 hneď prekypoval milosťami. Jeho kópie a reprodukcie sa šírili po celom svete, a tak sa splnili Ježišove slová, ktoré povedal sestre Faustíne, že túži, aby sa obraz jeho milosrdenstva uctieval najprv v kaplnke kongregácie a potom na celom svete.
Historické maľby na stenách navrhol v medzivojnovom období (1934) Zdzislaw Gedliczka. Boli rekonštruované počas generálnej opravy a údržby kaplnky v rokoch 1981-1990. Vtedy v bočných oknách kaplnky a na chóre založili vitráže, ktoré sú dielom Wiktora Ostrzołka. Skoršia je len vitráž sv. Cecílie, ktorá sa nachádza v kruhovom okne na chóre. Okolo kaplnky sú na stenách vitríny, v ktorých sa nachádzajú umelecky uložené votívne dary, ktoré svedčia o milostiach, aké si tu vyprosili pútnici.
V roku 1968 bola kaplnka zapísaná do zoznamu sanktuárií krakovskej diecézy a 1. novembra 1992 ju úradným dekrétom ustanovil za sanktuárium Božieho milosrdenstva metropolita Krakova kardinál Franciszek Macharski. Pred kaplnkou je basreliéf pápeža Jána Pavla II. (projekt prof. Czeslawa Dźwigaja), ktorý pripomína jeho prvú pápežskú púť do Sanktuária v Lagievnikoch a na druhej strane tabuľka, ktorá pripomína púť pápeža Benedikta XVI. (návrh Andrzeja Zaradkiewicza). Na kláštornej budove, pri vstupe do kaplnky, pamätná tabuľa podľa návrhu Cz. Dźwigaja označuje celu (niekdajšiu rehoľnú ošetrovňu), v ktorej odišla k Pánovi apoštolka Božieho milosrdenstva – sv. sestra Faustína.
1 c) Bazilika Božieho milosrdenstva
Na dynamický rozvoj tohto sanktuária mala vplyv beatifikácia a kanonizácia sestry Faustíny ako aj tri pápežské púte. Veľkú úlohu v tomto diele zohral Karol Wojtyla ako kňaz, pastier krakovskej diecézy a pápež, ako aj metropolita Krakova kardinál Franciszek Macharski, ktorý založil nadáciu zameranú na vybudovanie baziliky Božieho milosrdenstva a sociálneho zázemia pre pútnikov. Dňa 17. augusta 2002 Svätý Otec Ján Pavol II. posvätil novú baziliku a v nej celý svet zasvätil Božiemu milosrdenstvu.
Bazilika postavená podľa projektu Witolda Cęckiewicza tvarom pripomína loď a je spojená so súčasnou „archou zmluvy“, v ktorej nájdu záchranu všetci, čo svoju nádej vkladajú do Božieho milosrdenstva. V presbytériu, do krovia, ktoré trhá silný vietor, symbolizujúceho moderný svet, je vpísaný obraz Milosrdného Ježiša (kópia zázračného obrazu maliara Jana Chrzaszcza), v ktorom ľudstvo (človek) nájde upokojenie. Na stenách oddeľujúcich presbytérium od hlavnej lode je obraz Ostrobramskej Matky Božieho milosrdenstva (maliara Jana Chrzaszcza) a na druhej strane fragment úkonu zasvätenia sveta Božiemu milosrdenstvu, ktorý v tejto bazilike urobil Svätý Otec Ján Pavol II. dňa 17. augusta 2002. Pri vchode do baziliky sa nachádza základný kameň z Golgoty posvätený Svätým Otcom Jánom Pavlom II. a tabuľa pripomínajúca druhú púť Svätého Otca Jána Pavla II. do Lagievnikov a posvätenie baziliky.
V dolnej časti baziliky sa nachádza päť kaplniek: Communio Sanctorum s krásnou mozaikou maďarského umelca, gréckokatolíckeho kňaza László Puskása (dar maďarskej Cirkvi), Sv. sestry Faustíny s obrazom apoštolky Božieho milosrdenstva maliara Jana Chrzaszcza (financovaný Talianmi), Sv. Ondreja apoštola s ikonostasom ukrajinského umelca Lubomíra Medwida (financovaný gréckokatolíkmi z Poľska a Ukrajiny), Sedembolestnej Panny Márie (financovaný Slovákmi) a Svätého Kríža (financovaný Nemcami).
V tesnej blízkosti baziliky je kaplnka Večnej adorácie postavená podľa návrhu Witolda Cęckiewicza, v ktorej je neustála adorácia Najsvätejšej sviatosti a horí oheň milosrdenstva, ktorý zapálil Ján Pavol II. ako znamenie, že z tohto miesta sa do celého sveta ohlasuje posolstvo o Božom milosrdenstve. V bezprostrednej blízkosti baziliky sa nachádza aula Jána Pavla II. a pred bazilikou voľne stojaca vyhliadková veža s pamätníkom Svätého Otca Jána Pavla II., apoštola Božieho milosrdenstva a orodovníka pokoja.
2. Kostol sv. Jozefa v Podgórzi
Kostol sv. Jozefa je najväčší kostol v Podgórzi, ktorý do roku 1915 bol samostatným mestom nachádzajúcim sa na druhej strane Wisly a bol založený v roku 1784 ako armádne mesto a ekonomicky konkuroval Krakovu. Kostol v Podgórzi bol postavený v štýle novogotiky v rokoch 1905-1909 podľa projektu Jana Sas-Zubrzyckiego na mieste iného kostola, ktorý bol pre hrozbu zrútenia zbúraný. Vnútro kostola bolo navrhnuté podľa vzoru gotických katedrál, vo verzii tzv. gotiky vislianskej. V bočných lodiach a kaplnkách sú početné oltáre. Na hlavnom oltári navrhnutom architektom kostola sa nachádza oltárny stôl, svätostánok a socha patróna kostola – sv. Jozefa. Autorom je Zygmunt Langman.
Kostol sv. Jozefa w Podgórzi je farským kostolom, do ktorého patrila obec Lagievniky. S týmto chrámom je spojená jedna udalosť zapísaná v Denníčku. Konkrétne – 27. decembra 1937 sestra Faustína vracala povozom do nemocnice na Pradniku. Cesta bola príjemná – písala – lebo so mnou cestovala istá osoba, ktorá viezla dieťa na krst. Priviezli sme ju až ku kostolu na Podgórzi. Aby mohla vystúpiť, položila mi dieťa do náručia. Keď som vzala dieťa do ruky, vo vrúcnej modlitbe som ho obetovala Bohu, aby raz prinieslo Pánovi zvláštnu chválu. Pocítila som v duši, že Pán zvlášť pozrel na túto dušičku (Denníček 849). To dieťa ktosi zanechal pri bráne kláštora v Lagievnikoch. Ráno ho sestry našli, umyli a hľadali osobu, ktorá by ho vychovávala. Prihlásila sa susedka, ktorá s radosťou prijala dieťa a chcela ho zaregistrovať na svoje meno. Využil sa teda povoz, ktorý odviezol sestru Faustínu na Pradnik a do neho si sadla aj susedka s nájdeným dieťaťom, aby ho dala vo farskom kostole pokrstiť a zapísať ho do cirkevnej matriky.
3. Vydavateľstvo Cebulski na ul. Szewska
Ulica Szewska spája zo západnej strany Hlavné námestie s Podwalem, bývalým predmestím Krakova nazývaným Garbary s mlynmi a kráľovskými manufaktúrami na súkno. Budovy na ulici Szewska sú hlavne zo 16. – 17. storočia. Nájomný dom na Ul. Szewskej 22, nazývaný „kolegiát“, bol v roku 1910 prestavaný z dvoch starých nájomných domov, ktoré Kolegiát sv. Anny postavil v roku 1636. Časť tejto budovy si prenajal Józef Cebulski pre potreby svojej firmy, ktorá fungovala pod názvom: Vydavateľstvo kníh na bohoslužby a sklad devocionálií.
V tomto vydavateľstve v Krakove boli vytlačené prvé obrázky Milosrdného Ježiša s Korunkou Božieho milosrdenstva a malé modlitbové knihy s názvom: „Kristus, Kráľ milosrdenstva“, ktoré na základe zjavení sestry Faustíny spracoval jej vilniusky duchovný sprievodca o. Michal Sopočko. Sestra Faustína spolu s predstavenou m. Irenou Krzyzanowskou bola v tomto vydavateľstve 27. septembra 1937. Takto túto udalosť opísala v Denníčku: Dnes sme s matkou predstavenou išli k istému pánovi, u ktorého sa tlačili a maľovali malé obrázky Božieho milosrdenstva, modlitby k Božiemu milosrdenstvu a korunka, ktoré sú už schválené. Mohli sme vidieť aj väčší obraz, už opravený. Je veľmi podobný (zjaveniu), nesmierne som sa tomu potešila (Denníček 1299, porov. Denníček 1301).
4. Hlavné námestie
Po návšteve vydavateľstva Cebulski šla sestra Faustína s predstavenou m. Irenou Krzyzanowskou do Mariánskeho kostola. Určite prechádzala Hlavným námestím, jedným z najväčších námestí v Európe, ktoré bolo vytýčené pri založení mesta v roku 1257. Po celé stáročia slúžilo predovšetkým komerčným funkciám, preto tam bolo množstvo stánkov, mestské váhy a sýpky. Túto funkciu krakovského Rynku pripomínajú Sukiennice. Za svoj terajší architektonický vzhľad vďačia vynikajúcim architektom 16. storočia (okrem iných Jan Maria Padovano, Santi Gucci) a Tomaszowi Prylinskému, pod ktorého vedením v druhej polovici 19. storočia urobili poslednú prestavbu. Od 19. storočia slúžia nielen komerčným cieľom, ale aj kultúrnym, lebo sú sídlom Národného múzea, prvej verejnej muzeálnej inštitúcie Poliakov, ktorá vznikla počas okupácie (1879).
Na Hlavnom námestí boli aj slávnostné korunovácie monarchov, vzdával sa tu hold kráľom, sprievody, procesie… Keďže Rynek sa nachádzal na osi takzvanej Kráľovskej cesty, preto bol svedkom slávnostných vjazdov kráľa a zahraničných delegácií a taktiež mnohých okázalých slávností, historických udalostí štátnych i cirkevných, okrem iného Pruského holdu (1525), prísahy Tadeusza Kosciuszka (1794), vjazdu kniežaťa J. Poniatowského (1809), Eucharistie so Svätým Otcom Jánom Pavlom II., bieleho pochodu po atentáte na jeho život alebo intronizácie krakovského metropolitu Stanislawa Dziwisza. Okolo námestia je veľa nádherných palácov, ktorých majiteľmi boli zámožné kupecké rody a aristokratické rodiny.
Keď sestra Faustína prechádzala hlavným námestím, nemohla si nevšimnúť charakteristickú gotickú radničnú vežu, ktorá zostala po niekdajšej mestskej radnici ako aj kostol sv. Vojtecha, ktorý – podľa tradície – bol postavený na mieste, kde kázal sv. Vojtech. Je to jeden z najstarších kostolov v Krakove prestavaný v barokovom štýle na začiatku 17. storočia. V podzemí tohto kostola v letnom období je otvorená expozícia Archeologického múzea, ktorá ukazuje neobvyklé objavy počas stavebno-inštalačných prác na Hlavnom námestí.
4. Mariánska bazilika
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Krakove na Hlavnom námestí je najznámejšia gotická svätyňa v Poľsku a druhý kostol po katedrále v Krakove, ktorý plnil funkciu mestskej fary. Postavený na začiatku 13. storočia z iniciatívy biskupa Iwa Odrowąża, v nasledujúcich storočiach bol prestavaný a skrášlený. Nachádza sa v ňom veľa vynikajúcich umeleckých pamiatok gotiky, renesancie a baroka. Priečelie baziliky zdobia dve nádherné veže: vyššia s pozlátenou korunou (81 metrov) a nižšia (69 metrov), ktorá vždy slúžila ako zvonica. Z vyššej veže, ktorá slúžila ako strážnica, sa od 14. storočia hrá Mariacki Hejnal. Mariánsky kostol ako farský kostol bol pod opaterou obyvateľov Krakova, preto ambíciou najbohatších rodov bolo mať tu vlastnú kaplnku. Vo vnútri baziliky je niekoľko kaplniek a mnoho oltárov. Perlou tohto chrámu je oltár Najsvätejšej Panny Márie, dielo Wita Stwosza, vynikajúci monument stredovekého rezbárstva. Je to najväčší oltár svojho druhu v Európe (11×13 m) vytvorený z dubového a lipového dreva (plastiky tvárí). V nadstavbe oltára, v strednej časti je veľmi plastická scéna zosnutia Najsvätejšej Panny Márie v spoločnosti apoštolov a v apside scéna nanebovzatia a korunovania. Pri otvorenom oltári na krídlach vidno šesť scén, ktoré odhaľujú tajomstvo radostí Márie od zvestovania po zoslanie Ducha Svätého. Po zatvorení krídel skrine sa objaví 12 scén Máriiných bolestí. Polychrómia presbytéria a celého kostola je dielom Jana Matejka, ktorému pomáhali Józef Mehoffer a Stanisław Wyspiański.
V Denníčku sestra Faustína takto opisuje svoju návštevu a duchovné zážitky v tomto chráme: Keď sme vybavili celú záležitosť, šli sme do Kostola najsvätejšej Panny Márie. Zúčastnili sme sa na svätej omši, počas ktorej mi dal Pán poznať, koľko ľudí bude spasených skrze toto dielo. Potom som sa ponorila do vnútorného rozhovoru s Pánom. Ďakovala som mu, že mi ráčil dať tú milosť, že môžem vidieť úctu, ktorá sa šíri k jeho nepochopiteľnému milosrdenstvu. Začala som hlbokú ďakovnú modlitbu. Ó, aká veľká je Božia štedrosť. Nech je zvelebený Pán, ktorý je verný svojim prisľúbeniam… (Denníček 1300).
5. Bazilika Srdca Ježišovho
Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Krakove na Ul. Kopernika 26 bol postavený podľa návrhu Franciszka Mączyńského v rokoch 1912 – 1921. Na výzdobu interiéru pozvali skvelých sochárov (Ksawery Dunikowski, Karol Hukan) a maliarov (Jan Lukowski, Piotr Stachiewicz, Leonard Stroynowski). Presbytérium ozdobuje mozaika Piotra Stachiewicza zobrazujúca scénu pocty a zvelebovania Srdca Ježišovho poľskými svätými a blahoslavenými ako aj všetkými vrstvami a stavmi spoločnosti.
Slávnosť posviacky kostola sa začala 28. mája 1921 za účasti mnohých cirkevných i svetských hodnostárov pri prinášaní relikvií svätých: Vojtecha a Stanislava. Na druhý deň chrám posvätil biskup Anatol Nowak, o niekoľko dní neskôr (3. júna) na liturgickú slávnosť Srdca Ježišovho poľský prímas kardinál Edmund Dalbor spolu s biskupmi, duchovenstvom a tisíckami veriacich viedol procesiu z kostola Srdca Ježišovho na Maly Rynek v Krakove, kde slávnostne zasvätil Poľsko Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. V roku 1960 podľa pápežského breve Jána XXIII. bol kostol na Ul. Kopernika, dnes hlavné sanktuárium Srdca Ježišovho v Poľsku, povýšený do hodnosti baziliky minor.
Kláštory Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva v dobe sestry Faustíny boli kontemplatívno-činné. Sestry veľmi zriedka a len v dôležitých záležitostiach chodili do mesta. K takýmto situáciám patrili procesie organizované jezuitmi na slávnosť Srdca Ježišovho. Sestra Faustína sa určite zúčastnila na tomto sprievode 19. júna 1936. Keď sme išli k jezuitom na procesiu Srdca Ježišovho – napísala v Denníčku – počas vešpier som videla z najsvätejšej hostie vychádzať tie isté lúče, ktoré sú namaľované na obraze. Moju dušu naplnila veľká túžba po Bohu (Denníček 657). Treba dodať, že kňazi Spoločnosti Ježišovej boli exercitátormi a spovedníkmi v kláštoroch Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva. Sestra Faustína bola tiež vychovaná podľa duchovnosti tejto rehole a formovaná jezuitmi. V jej živote hral nesmierne dôležitú úlohu najprv o. Edmund Elter a potom o. Józef Andrasz, ktorý bol jej krakovským spovedníkom a duchovným sprievodcom.
6. Nemocnica Jána Pavla II. na Pradniku
Mestské zdravotné stredisko na Pradniku Białym bolo založené v rokoch 1913–1917 na základe uznesenia Mestskej rady v Krakove. Stavba bola vykonaná na základe projektov, ktoré podpísal mestský lekár dr. Tomasz Janiszewski (prvý riaditeľ strediska) a vtedajší známy krakovský architekt Jan Zawiejski. Kaplnku (v osobitnej budove) v modernistickom štýle projektoval A. Szyszko-Bohusz alebo F. Maczyński. Pri otvorení mestského zdravotného strediska bolo 246 lôžok, z toho 120 pre pacientov chorých na šarlach a 126 pre pacientov s tuberkulózou.
Od roku 1990 je patrónom nemocnice Svätý Otec Ján Pavol II., ktorý 9. júna 1997 posvätil novú budovu kliniky kardiochirugie v tejto nemocnici. Dnes nemocnica Jána Pavla II. je moderným medicínskym komplexom, ktorý realizuje veľa projektov zameraných na zlepšovanie vedomostí a služieb ľuďom nielen počas liečby, ale aj v rámci prevencie. V roku 2007 vyhlásili architektonickú súťaž na rozšírenie nemocnice z prostriedkov Európskej únie v rámci projektu „Pomoc a nádej.“ V rámci tohto projektu sa obnovila kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, v ktorej sa modlila sv. Faustína. Vrátili jej výzdobu z tamtých rokov. Kaplnku posvätil metropolita Krakova, kardinál Stanisław Dziwisz a relikvie Apoštolky Božieho milosrdenstva venovala Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva. Na vonkajšej strane kaplnky je vmurovaná tabuľa podľa vzoru Czesława Dźwigaja, ktorá pripomína pobyt sv. Faustíny v tejto nemocnici a v kaplnke je špeciálna tabuľa, ktorá označuje miesto, kde sa modlila.
Sestra Faustína bola v nemocnici dvakrát v rokoch 1936 – 1938. Strávila tam viac ako 8 mesiacov pod starostlivosťou Dr. Adama Sielberga a zdravotných sestier. Ležala v izolačnej miestnosti v I. a III. budove pri kaplnke, ktorú Nemci po obsadení nemocnice počas II. svetovej vojny zničili. Z tých čias ostala len kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, v ktorej sa sestra Faustína počas svojho pobytu v nemocnici tak často modlila. V tejto nemocnici napísala mnoho stránok svojho Denníčka, ktoré svedčia o mystických milostiach: o spovedi pred Ježišom, ktorý prišiel v postave o. J. Andrasza či o svätom prijímaní, ktoré jej priniesli serafíni. Sestra Faustína opustila nemocnicu 17. septembra 1938. Keď sa lúčila s Dr. Adamom Sielbergom, požiadal ju o obrázok sv. Terézie od Dieťaťa Ježiš, ktorý mala na skrinke. Zdravotná sestra namietala. Hovorila o nevyhnutnej dezinfekcii. Na to doktor Sielberg odpovedal: „Svätí nenakazia“.
Návrat do Lagievnikov
Akými ulicami sa sestra Faustína vracala do kláštora v Lagievnikoch je dnes ťažké určiť. Možno cestovala povozom cez Ulicu Narutowicza, alejami troch dedín, cez Mateczny, Ulicou Zakopiańskou do kláštora na Ul. Lubomirského, takto sa v tom čase nazývala dnešná Ulica sestry Faustíny. Faktom je, že aspoň niekoľkokrát prechádzala mestom cestou medzi Lagievnikmi a Pradnikom. Táto trasa viedla aspoň raz blízko Kostola sv. Jozefa v Podgórzi. Aj my idúc ňou sa prinajmenšom v myšlienkach, ak už nie fyzicky, vraciame do kláštora v Lagievnikoch, kde 5. októbra 1938 zomrela apoštolka Božieho milosrdenstva. Už skôr oznámila, že jej úloha sa smrťou nekončí, ale začína. Nezabudnem na teba, úbohá zem. Aj keď cítim, že hneď celá utoniem v Bohu ako v oceáne šťastia; ale to mi nebude prekážať, aby som sa vrátila na zem, dodávala odvahu dušiam a povzbudzovala ich k dôvere v Božie milosrdenstvo. Samozrejme, to spočinutie v Bohu mi umožní konať neobmedzene (Denníček 1582). Dnes sa k jej poslaniu hlásať posolstvo milosrdenstva pridávajú milióny ľudí na celom svete. V Sanktuáriu v Lagievnikoch toto poslanie plnia nielen sestry Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva, ale aj rektorát založený metropolitom krakovským na čele s otcom biskupom. Túto úlohu Svätý Otec Ján Pavol II. zveril všetkým ctiteľom Božieho milosrdenstva, ktorí sem budú prichádzať z Poľska a z celého sveta. Buďte svedkami milosrdenstva!
Príprava trasy a texty: sr. M. Elżbieta Siepak ISMM
