Kvetná nedeľa – nedeľa utrpenia Pána:
Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti.Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju. Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Priviedli ho na miesto Golgota a ukrižovali ho. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“ (Mk 15, 1-39).
SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (1657, 304):
Dcéra moja, tvoje spolucítenie je pre mňa úľavou. Tvoja duša nadobúda zvláštnu krásu, keď rozjímaš o mojom umučení.
Ježišu môj, moja jediná nádej, ďakujem ti za tú knihu, ktorú si otvoril pred očami mojej duše. Tou knihou je tvoje umučenie, podstúpené z lásky ku mne. Z tejto knihy som sa naučila, ako milovať Boha a duše. Táto kniha obsahuje nevyčerpateľné poklady pre každého. Ó, Ježišu, ako málo duší ťa chápe v tvojom mučeníctve lásky. Ó, aký veľký je oheň najčistejšej lásky, ktorý horí v tvojom Najsvätejšom Srdci. Šťastná duša, ktorá pochopila lásku Ježišovho Srdca.
➡ Ježiš zomrel za mňa. Vzal na seba všetok môj hriech. Svojou vlastnou krvou za mňa zaplatil, aby som žil vo večnej sláve a blaženosti v Otcovom kráľovstve.
➡ Čo sa učím z tejto otvorenej knihy – Ježišovho umučenia, ktoré podstúpil z lásky ku mne? Učím sa milovať Boha a duše? V tejto knihe sú aj pre mňa nevyčerpateľné poklady…
Vo Veľkom týždni budem sprevádzať Pána Ježiša, ďakovať mu a chváliť ho za jeho lásku ku mne a ku každému človeku!
***
Pán farár, prídete pochovať môjho manžela? Nemal ani 49 rokov, máme tri deti.
V duchu som sa zachvel. Veď ten chlap mal o tri roky viac ako ja. Plný života a plánov bol pozvaný predstúpiť pred Boha.
Pred domom smútku, aj napriek všetkým opatreniam, bolo množstvo ľudí. Aj keď v dome smútku boli iba najbližší, vonku stáli všetci ostatní. Blízka i vzdialená rodina, susedia, priatelia z detstva, kolegovia z práce i kamaráti detí zosnulého. Nevedeli presne, čo všetko majú v tej chvíli robiť, ale chceli byť tu. Blízko tých, ktorí stratili svojho otca.
Keď sa potom celý ten zástup ľudí pohol smerom na cintorín, všimol som si ho v zástupe. Muža s čiernymi okuliarmi, vychudnutého, spolu s manželkou, o ktorú sa opieral. Napriek tým čiernym okuliarom a rúškom na tvári som ho spoznal hneď. Bol to on, kantor Mišo, zo susedného mesta. Prišiel sa rozlúčiť so svojím priateľom z detstva. A nielen to. Bol to práve on, ktorý pár dní predtým zvádzal boj s covidom. Jeho stav bol veľmi vážny. Ako to ktosi povedal, ušiel hrobárovi z lopaty v hodine dvanástej.
Chvíľku som naňho hľadel a premýšľal, čo sa tomu mužovi odohráva v hlave. Veď pokojne nad tým hrobom mohla stáť jeho manželka a deti. Ale on dostal šancu, ktorú zosnulý nedostal. Ešte môže kráčať týmto svetom… Ale ako?
Dnes sa pozeráme spolu na Ježiša ako trpí a umiera. Sprevádzame ho na poslednej ceste kríža. Stojíme ako ten Mišo a azda sa zamýšľame: „Prečo je to tak?“
Kým pri smrti mladých ľudí konštatujeme, že je to tajomstvo, pri pohľade na Krista nám prichádza jasná odpoveď. Je to láska. Láska Boha k nám hriešnikom.
Ani tomu však nechápeme. Prečo niekto tak dobrý, je taký zhovievavý k nám neverným, povrchným hriešnikom?
Boží prístup k človeku prevyšuje naše ľudské chápanie. Nevadí. Nemôžeme všetkému porozumieť hneď a ľahko… Dôležité je však niečo iné. Nechať sa preniknúť tou láskou… Láskou, ktorá ide ďalej, ako sme schopní pochopiť…
Popremýšľam, prečo som sa dnes zobudil do nového dňa. A odkiaľ sa berie láska v mojom živote?
Vdp. Jozef Kozák
