Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.
I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.
Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“
On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov (Mk 1, 29-39).
SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (450):
Aká veľká je Božia milosť! Ó, aké sladké je namáhať sa pre Boha a duše! Nechcem odpočívať uprostred boja, ale do posledného dychu budem bojovať za slávu svojho Kráľa a Pána. Neodložím meč, kým ma nepredvolá pred svoj trón. Nebojím sa úderov, lebo mojím štítom je Boh. Báť sa má nepriateľ nás, a nie my nepriateľa. Satan víťazí iba nad pyšnými a zbabelými, lebo pokorní majú moc. Pokornú dušu nič nezmätie ani neznepokojí. Nasmerovala som svoj let k samej žiare slnka a nič ho nedokáže znížiť. Láska sa nedá uväzniť, je slobodná ako kráľovná, láska dosahuje Boha.
➡ Čoho alebo koho sa najviac bojím?
➡ Pozývam Ježiša do svojich obáv?
➡ Ježiš je plný dobroty a milosrdenstva voči každému druhu ľudskej biedy a úbohosti. Pokúsim sa mu dnes počas modlitby odovzdať všetko, čoho sa bojím. Pozvem ho do každej temnoty a trápenia, ktoré prežívam. Ježiš dnes prichádza ku mne a cezo mňa chce prichádzať aj k druhým. Dôverujem mu.
***
Skončil som svätú omšu a prezliekal sa v sakristii. V tom dnu vošla akási žena. Rozhliadla sa po miestnosti, pristúpila ku mne a spustila: „Pán kaplán, poďte rýchlo. Môj manžel je v zlom stave, poďte ho vyspovedať a zaopatriť. On už zomiera.“
Ani nečakala na odpoveď a už ma ťahala so sebou. V susedstve kostola bola nemocnica. Boli sme zvyknutí na také rýchle zavolania. Ale toto bolo spojené s bezprostrednou silnou emóciou a bolesťou zároveň.
Už sme stáli skoro pred dverami, keď sa žena ozvala opäť. Musím vám ešte niečo povedať: Môj muž o vás nevie, to chcem ja, aby sa dal do poriadku. A dokonca, ani nevie, v akom je zlom stave. A aby ste vedeli už úplne všetko, my nie sme zosobášení, ale viem, že v nebezpečenstve smrti, môžete spovedať aj takých, akí sme my.“
Ostal som zaskočený. Všimla si to aj zdravotná sestra, ktorá stála obďaleč. Pozrela na mňa, usmiala sa a vraví: Nebojte sa, ja vám pomôžem.
Otvorila dvere, vošla do izby a bolo počuť až na chodbu: Chlapi, je tu kňaz, kto ide na spoveď? A ani sa tí chudáci chlapi nenadýchli a pokračovala. Všetci von. Ostane tu len pán Múdry.
V duchu som si vravel. To bude boj. Aj bol. Muž po šesťdesiatke sedel na posteli. Premeral si ma očami. A skôr ako som sa k nemu ozval povedal: „Ja som vás nevolal.“
„Ja viem“, odpovedal som mu slušne.
Nadýchol sa, opäť na mňa upriamil svoj pohľad a spýtal sa ma: Zomieram?
Ako mu to povedať, aby som neklamal a ani nezľahčil situáciu… Viete, ja nie som lekár, začal som pomaly, a neviem, ani kedy skončím ja, nieto ešte vy. Ale ste tu, viete, že aké je to oddelenie, ktovie, aká je cesta pred vami…
Polhodiny sme rozprávali o všeličom. Potom ten náš debatný krúžok prerušil a povedal: Vyspovedajte ma!
Koľko lásky bolo v tej jeho žene, koľko odhodlania v zdravotnej sestre. Išli jasne za „svojím cieľom“ postarať sa o dušu.
Dnes počúvame v evanjeliu krátku vetu: Všetci ťa hľadajú, Ježišu… Všetci, ktorí o tebe počuli a ktorí vedia, že si. Všetci, akokoľvek žijúci svoj život, potrebujú teba. Niektorí možno nejasne k tomu hľadaniu pristupujú. Ale je v nich túžba… Len azda ešte nevedia pomenovať po čom…. Ďakujeme ti za tých, ktorí nám pomáhajú nájsť ťa, ktorí nás vedú hľadať ťa…
Hľadám blízkosť Boha? Starám sa o svoju dušu a duše mne zverených ľudí? Záleží mi na spáse tých, ktorých mi Boh posiela do cesty?
Vdp. Jozef Kozák
