Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená zjavenie alebo príchod. V tomto období sa pripravujeme na príchod Krista – vteleného Milosrdenstva. Začiatky adventu siahajú do 4. storočia. Rímsky pápež Gregor Veľký na prelome 6. a 7. storočia advent stanovil na štyri týždne.
Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú štyri nedele pred Štedrým dňom. Postupne sa zapaľujú každú nedeľu. Prečo práve veniec? Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, kráľ a osloboditeľ – ako vtelené Milosrdenstvo.
Bože, ktorý si nezatratil človeka po jeho páde, ale vo svojom milosrdenstve si mu odpustil, odpustil si mu božsky, to znamená, nielenže si mu odpustil vinu, ale ešte si ho aj obdaroval všetkými milosťami. Milosrdenstvo ťa podnietilo, že si sám ráčil zostúpiť k nám a pozdvihol si nás z našej úbohosti. Boh zostúpi na zem, Pán pánov, Nesmrteľný sa uponíži. Kam však zostúpiš, Pane, azda do Šalamúnovho chrámu? Alebo rozkážeš, aby ti postavili nový príbytok, do ktorého by si zostúpil? Pane, aký príbytok ti pripravíme, keď celá zem je tvojou podnožkou? Sám si si pripravil príbytok – svätú Pannu. Jej nepoškvrnené vnútro je tvojím príbytkom a stáva sa nepochopiteľný zázrak tvojho milosrdenstva, Pane. Slovo sa stáva telom – Boh prebýva medzi nami, Božie Slovo – vtelené Milosrdenstvo (Den. 1745).
