Ste šťastné? Takto sa raz sestra Faustíny opýtala dušičiek na cintoríne. Vo svojom Denníčku spomína: Večer som sa prechádzala po záhrade a modlila som sa ruženec. Prišla som k cintorínu. Odchýlila som dvere a chvíľu som sa modlila za dušičky. Opýtala som sa ich v duchu: „Určite ste veľmi šťastné?” Vtom som začula slová: „Natoľko sme šťastné, nakoľko sme splnili Božiu vôľu,” a potom nastalo ticho ako predtým. Zahĺbila som sa do seba a dlho som rozmýšľala, ako ja plním Božiu vôľu a ako využívam čas, ktorý mi Boh dáva. (…) Večer tie duše prišli a prosili ma o modlitbu. Veľa som sa za ne modlila. Večer, keď sa procesia vracala z cintorína, videla som veľké množstvo duší, ktoré spolu s nami išli do kaplnky a tam sa s nami modlili (Den. 515 a 519).

V knihe Spomienky na sv. Faustínu nachádzame takéto svedectvá sestier: Sestra Otylia Kondraciuková spomína, že sestra Faustína rada chodila na cintorín a vravievala, že svätosť je láska k Bohu a snaha o lásku k blížnemu. Sestra Damiána Zióleková v tejto súvislosti píše: Išli sme okolo cintorína. ,,Málo sa modlíme za duše našich zomrelých sestier; strašne trpia v očistci,“ povedala sestra Faustína. A dodala: ,,Niekedy ma pochytí strach, že keď ja zomriem, po smrti sa sestry nebudú za mňa modliť a ja možno budem trpieť v očistci.“