Slovo dôvera v škole duchovnosti sv. sestry Faustíny definuje vzťah človeka k Bohu, zatiaľ čo slovo milosrdenstvo charakterizuje medziľudské vzťahy, ktoré majú svoj zdroj, vzor a motív v milosrdnej Božej láske. Ježiš povedal sestre Faustíne: Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo máš svojim blížnym preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť. Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé – skutkom, po druhé – slovom, po tretie – modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je nepochybným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť (Denníček 742).
V dnešnej dobe existuje veľa falošných poňatí milosrdenstva, ktoré sa často stotožňujú so zhovievavosťou, ľútosťou a spravodlivosťou, a preto si pozornosť zaslúži správne a prehlbované poňatie milosrdenstva, aké mala sv. sestra Faustína. Podľa nej ľudské milosrdenstvo je úzko spojené s Božím milosrdenstvom, a preto je založené na objektívnej pravde – Božom slove. Predpokladá splnenie požiadaviek spravodlivosti, čo je základným meradlom lásky a prináša ovocie v konkrétnom skutku. „Milosrdenstvo je kvet lásky“ (Denníček 651) alebo skutkom lásky (porov. Denníček 651) – píše sestra Faustína. V jej živote a spisoch musí svedectvo o milosrdenstve k blížnym predovšetkým brať do úvahy dôstojnosť človeka a potom jeho telesné a duchovné potreby. Dôstojnosť každého človeka, ktorú mu dal Boh prostredníctvom stvorenia a vykúpenia, je spoločnou hodnotou pre ľudí v núdzi a pre človeka, ktorý koná dobro. Uznanie tejto dôstojnosti v človeku, ktorú dostal od Boha a zdôraznil Kristus, malo zásadný význam pre praktizovanie milosrdenstva. Odlišuje personálnu školu milosrdenstva sv. sestry Faustíny od iných modelov, ktoré sa objavili v dejinách Cirkvi.
Takto chápané milosrdenstvo, ktoré má v Bohu svoj prameň, vzor a motív a ktoré sa zameriava na ľudskú dôstojnosť, je pre sestru Faustínu životným štýlom. Preto to nie sú iba ojedinelé alebo príležitostné milosrdné skutky, ktoré sa svedčia ľuďom v núdzi, ale aj kresťanský prístup k druhému človeku vo všetkých jeho rozmeroch, ktorý sa riadi výlučne milosrdnou láskou. Túžim sa celá premeniť na tvoje milosrdenstvo – modlila sa sestra Faustína – a byť živým obrazom teba, ó, Pane. Nech táto najväčšia Božia vlastnosť, jeho nepochopiteľné milosrdenstvo, prejde cez moje srdce a dušu na mojich blížnych (Denníček 163). Táto premena života v milosrdenstvo označuje životný štýl. Nie je len akousi vlastnosťou spomedzi mnohých iných. viac
