Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna (Jn 3, 16-18).

Raz po svätom prijímaní som začula slová: – Ty si naším príbytkom. V tej chvíli som pocítila v duši prítomnosť Najsvätejšej Trojice: Otca, Syna i Ducha Svätého – cítila som, že som Božím chrámom (Den. 451).

Počas svätej omše som bola náhle zjednotená s Najsvätejšou Trojicou. Poznala som jej veľkosť a velebu. Bola som spojená s troma osobami. Keď som bola spojená s jednou z týchto ctihodných osôb, zároveň som bola spojená s dvoma druhými osobami. Šťastie a radosť, ktoré prežívala moja duša, nemožno opísať. Je mi ľúto, že nemôžem opísať, čo sa slovami nedá vyjadriť (Den. 1129).

➡ Milosrdenstvo Božie, prameň vytryskujúci z tajomstva Najsvätejšej Trojice – dôverujem ti (Den. 949).