Ježiš rozpovedal učeníkom toto podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata. Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa“ (Lk 6, 39-45).

Boh vo svojich nevyspytateľných zámeroch neraz dopúšťa, že tí, ktorí pre nejaké dielo vynaložili najviac námahy, sa často z plodov tohto diela tu na zemi netešia. Všetku radosť im Boh necháva na večnosť. Napriek všetkému im však Boh niekedy dáva poznať, ako sa mu páči úsilie týchto duší. Také chvíle posilňujú duše do nových bojov a skúšok. Tieto duše sa najviac podobajú Spasiteľovi, ktorý vo svojom diele, začatom tu na zemi, zakúšal len horkosť (Den. 1402).

➡ Nezáleží mi príliš na úspechoch? Robím všetko na Božiu slávu? Nehľadám uznanie u ľudí?