Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde“ (Jn 17, 11b-19).

Keď som vzala do rúk časopis Posol Božského Srdca a prečítala si o svätorečení sv. Andreja Bobolu, v tej chvíli naplnila moju dušu veľká túžba, aby aj u nás bola svätá. Rozplakala som sa ako dieťa, prečo aj u nás nie je svätá, a povedala som Pánovi: „Poznám tvoju štedrosť, ale zdá sa mi, akoby si bol voči nám menej štedrý,” a opäť som sa rozplakala ako malé dieťa. A Pán Ježiš mi povedal: – Neplač, ty si ňou. Vtom moju dušu zalialo Božie svetlo a bolo mi dané poznať, koľko budem trpieť. Povedala som Pánovi: „Ako sa to stane, veď si mi hovoril o inej kongregácii.” Pán mi odpovedal: – Nie je tvojou vecou vedieť, ako sa to stane, ale buď verná mojej milosti a rob vždy to, čo je v tvojej moci a čo ti dovoľuje poslušnosť… (Den. 1650).

➡ Pomodlím sa Pod tvoju ochranu za prenasledovaných kresťanov.