Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde (Jn 17, 11b-19).
SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (137, 142):
Vedomá si tohto zjednotenia s Bohom, cítim, že som zvlášť milovaná a aj ja milujem celou silou svojej duše.
Som s Pánom jedno, akosi sa stráca priepasť medzi nami, Stvoriteľom a stvorením. Niekoľko dní bola moja duša akoby v ustavičnej extáze. Božia prítomnosť ma ani na chvíľu neopúšťala. A moja duša zotrvávala v ustavičnom ľúbostnom spojení s Pánom. No neprekážalo mi to pri plnení povinností. Cítila som, že som sa premenila na lásku, celá som horela, ale bez [ujmy]. Ustavične som tonula v Bohu, Boh ma silne priťahoval k sebe. Chvíľami som si neuvedomovala,že som na zemi.
➡ Ježiš sa pred svojím umučením modlil k nebeskému Otcovi, aby sme boli jedno. Všetci sme Božíme deťmi a Boh túži po našej jednote s ním a po jednote medzi nami. Túžim aj ja po jednote s Bohom a s mojimi blížnými? Modlím sa o jednotu v mojej rodine, spoločenstve, farnosti, v národe a Cirkvi?
➡Pán Ježiš hovorí, že Otec nás posväcuje pravdou a tou pravdou je jeho Slovo. Ako často beriem do rúk Sväté písmo a trávim čas na modlitbe s Bohom, ktorý sa chce prihovárať môjmu
srdcu?
➡Tento týždeň sa budem modliť o jednotu v mojej rodine a spoločenstve. Potrebnú silu budem čerpať na osobnej modlitbe s Božím slovom.
***
Len čo som prišiel k svojim známym a usadil sa pri stole, došla domov ich najstaršia dcéra Anka. Trošku sa zháčila, jemne usmiala, zvítala sa so mnou a sledovala moju reakciu. Hneď za ňou totiž do obývačky vošiel jej priateľ Erik. Bolo to po prvýkrát, tak mi ho hneď predstavila. Študent farmácie. V poslednom ročníku. S jasnou víziou svojho ďalšieho smerovania. Bolo vidieť, že už tam nie je prvýkrát, najmladší súrodenci sa mu viditeľne potešili. Oboch nás stiahli k vedľajšiemu stolu k spoločnej hre. Po chvíli ich už však sestra brala uložiť spať. Veľmi sa im nechcelo. A po rôznych vyjednávačkách zrazu zaznelo, že keď budú pripravení, prídeme k nim hore a spoločne sa pomodlíme.
Obaja už ležali každý vo svojej posteli, keď sme vošli k nim. Bola to úžasná chvíľka. Anka s priateľom, otec a ja. Ešte len sme sa prežehnali a najmenší Miško pribehol a sadol si na otcove kolená. Modlitbu viedol otec. Každú začal nahlas a deti sa pripojili. Nakoniec tí najmladší pridali aj modlitbu vďaky vlastnými slovami. Kým oni vymenovávali všetky radosti dňa, ja som v duchu ďakoval za tú spoločnú chvíľku modlitby. A v duchu som si opakoval slová: „Rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu ostáva.“
Aj v dnešnom evanjeliu zaznievajú slová modlitby. Ježišovej. Aj táto modlitba zjednocuje. Syna s Otcom a zároveň nás ľudí s Bohom. Nedá sa ostať v jednote s ním bez modlitby. Nedá sa byť v jednote s inými bez modlitby. Bez pravidelnej modlitby. Presne tak, ako o tom čítame v Malom princovi pri stretnutí s líškou, ktorá mu vraví: Ak chceš mať priateľa, skroť si ma!
– Čo mám urobiť? – spýtal sa malý princ.
– Musíš byť veľmi trpezlivý, – odpovedala líška. – Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi takto. Ja sa budem na teba pozerať kútikmi očí, a ty nebudeš nič vravieť. Reč je prameňom nedorozumení. Ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie.
Na druhý deň prišiel princ zasa.
– Bolo by lepšie, keby si prichádzal v tú istú hodinu, – povedala líška. – Ak napríklad prídeš o štvrtej popoludní, už od tretej začnem byť šťastná. Čím väčšmi čas pokročí, tým budem šťastnejšia. O štvrtej už budem vzrušená a nepokojná; objavím cenu šťastia! No ak budeš chodiť hocikedy, nebudem nikdy vedieť, na ktorú hodinu si mám pristrojiť srdce…
Ako to dosiahnuť a prečo sa o to snažiť? Odpoveďou nech sú nám tieto slová: „Ovocím ticha je modlitba, ovocím modlitby je pokoj, ovocím pokoja je služba lásky.“
Modlím sa pravidelne?
Viem ostať v modlitbe aj v tichu, aby mohli zaznieť Božie slová?
vdp. Jozef Kozák
