Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi“ (Jn 15, 1-8).
SVÄTÁ FAUSTÍNA VO SVOJOM DENNÍČKU NAPÍSALA (969, 1630, 1231):
Dnes som si išla vykonať meditáciu pred Najsvätejšiu sviatosť. Keď som sa priblížila k oltáru, Božia prítomnosť prenikla moju dušu. Bola som ponorená do oceánu jeho božstva. Ježiš mi povedal: – Dcéra moja, všetko, čo jestvuje, je tvoje. Odpovedala som Pánovi: „Moje srdce si nežiada nič, jedine teba, ó, Poklad môjho srdca. Za všetky dary, ktoré mi dávaš, ti ďakujem, ó, Pane, ale ja si žiadam len tvoje Srdce. Aj keď sú nebesia veľké, bez teba nie sú pre mňa ničím. Ty dobre vieš, ó, Ježišu, že neprestajne omdlievam túžbou za tebou.” – Vedz, dcéra moja, že to, čo iné duše zakúsia až vo večnosti, ty zakusuješ už teraz. Náhle bola moja duša zaplavená svetlom poznania Boha.
Ježišu môj, posilni moju dušu, aby nepriateľ nič nezískal. Bez teba som len samá slabosť. Čím som bez tvojej milosti, ak nie priepasťou vlastnej úbohosti. Úbohosť je tým, čo je skutočne moje vlastné.
Nie so serafínom sa spájaš, Bože, ale s človekom úbohým, ktorý bez teba nič urobiť nemôže, ale ty si k nemu vždy milosrdný.
➡ Ježiš hovorí, že som už čistý, čistý pre slovo, ktoré mi povedal…
➡ Snažím sa každý deň počúvať živé Slovo môjho vzkrieseného Pána a zotrvávať v ňom?
➡ Poprosím Ducha Svätého o milosť veľkej túžby meditovať Božie slovo!
***
Nehovoria o tom, ale je to príbeh mnohých. Mnohých tých, ktorí prekonali covid a boli istý čas v nemocnici. My sa tešíme, že ich máme doma, ale v ich srdci a pamäti je niečo, s čím prišli domov a dlho sa s tým nevedia vysporiadať. A či chceme alebo nie, zmenilo to ich správanie a život. A aj keď našli silu o tom rozprávať, nikdy naplno neprecítime, o čom hovoria.
,,Synček, o tom sa ani nedá hovoriť. Ležíš tam na lôžku a premýšľaš, prečo si tu práve ty. A nie si si ani vedomý toho, že si urobil niečo, prečo by ťa to takto malo skoliť. Nevieš sa nadýchnuť. Nemôžeš sa nikoho dotknúť. Každý chodí okolo teba v maske a v rukaviciach a aj keď badáš ich profesionálny aj ľudský záujem, stále niekde v pozadí je myšlienka, že ten človek má v sebe aj kúsok strachu. Lebo nechce prísť domov s nákazou. A tie prebdené noci. Okamihy, kedy vojaci vynášajú vedľa teba zomrelých, kedy sa bojíš zatvoriť oči, lebo sa bojíš zomrieť. To ťa ubíja viac, ako bolesť, či nemohúcnosť tvojho tela.“
A mama pokračovala a hovorila, ako sa modlili spolu na izbe. Ako učila ženy modliť sa ruženec, ako sa o tretej obracali k Božiemu milosrdenstvu. A vtedy to synovi doplo. Pozrel sa na mamu, ešte viac si pritlačil jej ruky k svojej hrudi a vraví jej:,, Mami, a čo keď si tam bola práve pre tie ženy? Čo keď Boh chcel byť blízko pri nich cez teba?“
Dnes na konci evanjelia zaznejú slová: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“
Vtedy Ježiš na kríži a dnes často my s krížom sme pozvaní k tomu istému.
Osláviť Otca a stať sa jeho učeníkmi z nášho kríža…
Čo sa odo mňa pri mne môžu iní naučiť ?
Je to niečo, čím môžem osláviť Boha…
vdp. Jozef Kozák
