Spájam utrpenia spôsobené ľudskou slabosťou s Ježišovým utrpením.
Z Denníčka sestry Faustíny vieme, že aj v jej živote sa vyskytli situácie, v ktorých zakúšala ľudské obmedzenia, úbohosť, hriech a mnohokrát ju ranilo správanie iných ľudí. Všetci sme hriešnici, Ježiš zomrel na kríži za každého z nás a všetci zakúšame následky svojej vlastnej úbohosti, slabosti a hriechov. Z jej skúseností môžeme vidieť, že aj ľudsky zložitá situácia má hlboký duchovný význam – prostredníctvom nej sa my sami, hriešnici, učíme milosrdnej láske, ktorú nám Boh ustavične preukazuje. Zameriame sa na udalosť, ktorá sa stala v nemocnici na Prądniku. Sestra Faustína opisuje stretnutie s istou osobou a boj, ktorý sa odohral v jej srdci, aby dokázala konať v duchu milosrdenstva. Môže to byť pre nás povzbudením – keď apoštolku Božieho milosrdenstva toľko stálo, aby preukázala milosrdenstvo osobe, ktorá jej veľmi ublížila, aj ja mám „právo“ na takýto boj. Dôležité je, aby som chcel bojovať a prosil o Božiu pomoc a milosť. Božie milosrdenstvo môže zvíťaziť aj v mojom srdci, napriek ťažkým skúsenostiam. Venujme pozornosť aj tomu, že sestra Faustína povedala pravdu – jemným ale pravdivým spôsobom. Nehovorila, že je všetko v poriadku a nič sa nestalo, pretože milosrdenstvo je vždy spojené s pravdou. Je dôležité spájať pravdu s láskou. Pozorne si teda prečítajme úryvok z jej Denníčka:
Dnes ma navštívila istá svetská osoba, pre ktorú som mala veľké nepríjemnosti, lebo zneužila moju dobrotu a v mnohých veciach klamala. V prvej chvíli, keď som ju zbadala, krv mi stuhla v žilách, lebo sa mi zjavilo pred očami všetko, čo som pre ňu musela vytrpieť, hoci by som sa jedným slovom mohla od toho oslobodiť. Prišlo mi na um, že jej poviem celú pravdu rozhodne a ihneď. No v tej istej chvíli som si spomenula na Božie milosrdenstvo a rozhodla som sa zaobchádzať s ňou tak, ako by konal Ježiš, keby bol na mojom mieste. Začala som sa s ňou rozprávať láskavo, a keď zatúžila rozprávať sa so mnou osamote, vtedy som jej veľmi ohľaduplne, ale jasne poukázala na smutný stav jej duše. Videla som jej hlboké rozrušenie, aj keď ho predo mnou skrývala. V tej chvíli vošla tretia osoba, a tak sa náš rozhovor osamote skončil. Tá osoba ma prosila o pohár vody a ešte dve iné veci, tak som jej ochotne poslúžila. Bez Božej milosti by som však nebola schopná takto sa k nej správať. Keď odišli, ďakovala som Bohu za milosť, ktorá ma posilňovala v tomto čase (Den. 1694).
Vtom som počula tieto slová: – Teším sa, že si konala ako moja skutočná dcéra. Buď vždy milosrdná, ako som ja milosrdný. Miluj všetkých z lásky ku mne, hoci by to boli aj najväčší nepriatelia, aby sa mohlo v celej plnosti odzrkadliť v tvojom srdci moje milosrdenstvo (Den. 1695).
⸶ Vyprosujme si Božiu milosť, aby sme aj my mohli konať ako pravé Božie deti. Láska je tá najsilnejšia zbraň! Nech nám pomôžu slová modlitby našej svätej: Kriste, hoci je potrebné také veľké úsilie, s tvojou milosťou je však všetko možné (Den. 1696).
Ó, Ježišu môj, viem, že ty zaobchádzaš s nami tak, ako my zaobchádzame s našimi blížnymi. Ježišu môj, pripodobni moje srdce svojmu milosrdnému Srdcu. Ježišu, pomôž mi prežiť celý svoj život, robiac dobre všetkým (Den. 692).
