Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 1-11).
Z Denníčka svätej sestry Faustíny:
„Dcéra moja,“ – prihováral sa Ježiš sestre Faustíne – „hovor kňazom o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Spaľujú ma plamene milosrdenstva, chcem ich vylievať na duše, ale duše nechcú uveriť v moju dobrotu.
Ježišu, Pravda večná, Život náš, pokorne prosím a žobrem o tvoje milosrdenstvo pre úbohých hriešnikov. Najsladšie Srdce môjho Pána, plné ľútosti a nepreniknuteľného milosrdenstva, pokorne ťa prosím za úbohých hriešnikov. Ó, najsvätejšie Srdce, prameň milosrdenstva, z ktorého vytryskujú lúče nepochopiteľných milostí na celé ľudstvo, pokorne ťa prosím o svetlo pre úbohých hriešnikov. Ó, Ježišu, spomeň si na svoje horké umučenie a nedovoľ, aby hynuli duše vykúpené tvojou drahocennou najsvätejšou krvou. Ó, Ježišu, keď rozjímam o veľkej cene tvojej krvi, teším sa z jej veľkosti, lebo jedna kvapka by vystačila za všetkých hriešnikov. Hoci hriech je priepasťou zloby a nevďačnosti, predsa je za nás zaplatená s ničím neporovnateľná cena. Preto nech každá duša dôveruje Pánovmu umučeniu, nech dúfa v milosrdenstvo“ (Den. 177, 72).
➡Božie milosrdenstvo je väčšie ako môj najväčší hriech. Boh ma chce vždy prijať a pozdvihnúť z každého pádu. Prichádzam k nemu a prosím ho o to…?
Záverečná modlitba:
Milosrdný Pane, chválim ťa za dar tvojho slova! Vďaka nemu sa mi denne prihováraš a pozývaš ma, aby som si otvoril srdce na tvoju prítomnosť a zveril ti každý okamih! Ďakujem ti za dar môjho života, za to, že si ma urobil svojím dieťaťom a zomrel na kríži za moje hriechy. Takto si mi dal najväčší dôkaz svojej nepochopiteľnej lásky!
Tak ako Panna Mária, aj ja ťa chcem čoraz vernejšie nasledovať! Ježišu, veď ma k Otcovi, ktorý po mne tak veľmi túži! Duchu Svätý, rozvíjaj vo mne Boží život. Prosím o to na príhovor svätej Faustíny, ktorá písala: „Nehľadám šťastie mimo hlbín svojej duše, v ktorých – som si toho vedomá – prebýva Boh. Akoby som cítila potrebu dávať sa iným. Objavila som v duši prameň šťastia – Boha“ (Den. 887).
