Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 27-30).
Z Denníčka sv. sestry Faustíny:
Preto som zostal na zemi – hovoril Ježiš –, aby som mohol potešiť tvoje ubolené srdce a posilňovať tvoju dušu, aby si neustala na ceste.
„Vďaka ti, Pane, – písala sestra Faustína – za tvoju nepochopiteľnú dobrotivosť, že si ráčil zostať s nami v tomto vyhnanstve a prebývaš s nami ako Boh milosrdenstva. Rozsievaš okolo seba jas svojho zľutovania a dobrotivosti a vo svetle tvojich milosrdných lúčov som poznala, ako veľmi ma miluješ“ (Den. 1487).
➡ Ježiš ma dôverne pozná, dáva mi sám seba za pokrm, sľubuje mi večný život a uisťuje ma, že ma nikto nemôže vytrhnúť z jeho ruky. Verím mu?
Záverečná modlitba:
Môj milosrdný Ježišu, ďakujem ti, že sa mi v každom okamihu prihováraš! Som taký vzácny v tvojich očiach! Dnes ťa chcem nanovo pozvať do svojho života. Pozývam ťa i do svojho srdca, do svojej rodiny, do vzťahov a do všetkého, čo tvorí môj každodenný život, aby si mocou svojej víťaznej lásky mohol vo mne a prostredníctvom mňa pôsobiť tak, ako po tom túžiš! Odovzdávam ti svoje slabosti, choroby, biedu i hriechy, z ktorých ma chceš oslobodiť. Mária, matka môjho vzkrieseného Pána, veď ma!
Svätá sestra Faustína, oroduj za mňa, lebo tak ako ty, chcem oslavovať nekonečné Božie milosrdenstvo v živote, v hodine smrti i v zmŕtvychvstaní – večne (porov. Den. 697).
