Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu (J 3, 14-21).

Svätá Faustína vo svojom Denníčku napísala (1182, 1190):

† Dnes mi Pán povedal: – Dcéra moja, slasť a zaľúbenie moje, nič mi nezabráni udeľovať ti milosti. Môjmu milosrdenstvu neprekáža tvoja úbohosť. Dcéra moja, napíš, že čím väčšia úbohosť, tým väčšie právo má na moje milosrdenstvo. [Povzbudzuj] všetky duše k dôvere v nepochopiteľnú priepasť môjho milosrdenstva, lebo túžim po spáse všetkých. Prameň môjho milosrdenstva bol na kríži kopijou dokorán otvorený pre všetky duše – nikoho som nevylúčil.

† Ježiš: – Zo všetkých mojich rán ako z prameňov plynie milosrdenstvo pre duše, ale rana môjho srdca je prameňom nepreskúmateľného milosrdenstva. Z tohto prameňa vyvierajú všetky milosti pre duše. Spaľujú ma plamene zľutovania, túžim ich vyliať na ľudské duše. Hovor celému svetu o mojom milosrdenstve.

• Boh ma miluje. Nebeský Otec poslal svojho Syna na svet, aby som bol spasený skrze neho. Urobil by to isté, aj keby som bol jediným človekom na tejto zemi. Verím tomu?
• Boh chce všetkých zachrániť. A ja…? Možno niekomu prajem niečo iné…? Ak je to tak, poprosím Ducha Svätého o Boží pohľad na každého človeka. Ježiš zomrel za každého človeka!
• Tento týždeň sa pokúsim viac poznávať Božie Srdce, ktoré spaľujú plamene zľutovania a chce ich vylievať na ľudské duše. Ježiš pozýva aj mňa: „Hovor celému svetu o mojom milosrdenstve.“ Ako odpoviem na jeho pozvanie?

***

Najkrajšie chvíli pre nás mnohých sú spolu s deťmi. Ich úsmev, jemnosť či blízkosť dodáva neskutočnú energiu a napĺňa srdce vďačnosťou. Poznám to aj ja sám. Vždy, keď prídem do rodiny, kde majú malé deti, je to tam krásne živé. A zároveň, veľmi pravdivé. Deti sú totiž úprimné a neraz povedia aj to, čo by sme my, dospelí, ani nevypovedali. Ale taktiež u nich badáme aj to, čo my často zakrývame.

Pár dní za sebou som sa vonku na prechádzke stretával s malým chlapcom Oskarkom. Triapolročný chlapček sa pravidelne chodieval s mamkou bicyklovať na hrádzu, kde som sa aj ja prechádzal. Prehodili sme pár slov a všímal som si nielen ako bicykluje, ale aj ako ho jeho mamka vychováva a ako on reaguje na jej slová. Veľmi sa mu páčilo, keď ho nazvala veľkým chlapom. Rástol pri tých slovách – to sa nedalo prehliadnuť. A keď na jeho adresu zaznelo, že je perfektný, mal úsmev od ucha k uchu.

No nedali sa nezachytiť, aj jeho opačné reakcie. Keď aj napriek mamkiným napomenutiam stále nanovo skočil do každej mláky.

Tá mladá žena sa k nemu po x-krát sklonila a v pokoji mu vysvetľovala, že toto nie je najlepšie, čo robí. Či si uvedomuje, že ostane potom špinavý a všetko toto bude potrebné prať. Už sa zdalo, že jej rozumie.

Kým sa tá mamka nakoniec nerozhodla pre kontrolnú otázku.

„Zaslúžiš si za také správanie pochvalu a kinderčokoládku, ktorú sme si zobrali?“

Malý Oskar neváhal ani chvíľu a na plné hrdlo vykríkol: „Zaslúžim!“

Už si nepamätám, čo všetko mu potom povedala tá žena. Ale spomenul som si na toho malého chlapca dnes pri evanjeliu, keď som si čítal  Ježišove slová: „Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“

Ten chlapec akoby pochopil viac z Božej lásky. Boh nám vychádza v ústrety s milosrdenstvom prevyšujúcim naše nedokonalosti. Kto z nás si čo zaslúži od Boha? A po čom inom túžime, ako po spasení? Chceme byť s ním naveky a zažívať dobro jeho srdca a blízkosti?

V písme čítame, čo máš, čo by si nebol dostal, prečo sa potom chvasceš, akoby si to nebol dostal?

Premýšľajme: Som vďačným človekom? Voči Božím darom? Voči darom od ľudí?

Boh dáva nezištne, verím jeho milosrdnému prístupu aj ku mne hriešnemu?

vdp. Jozef Kozák