Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi (Mt 5, 1-12a).

Teraz ti odporúčam, aby si zvlášť spájala svoje, hoci aj najmenšie skutky s mojimi zásluhami, a vtedy môj Otec pozrie na ne s láskou ako na moje (Den. 1543).

Poníženia sú mojím každodenným chlebom. Chápem, že nevesta prijíma všetko, čo sa týka jej ženícha, a tak rúcho potupy musí odieť aj mňa. Vo chvíľach, keď veľmi trpím, snažím sa mlčať (Den. 92).

➡ Dnes budem spájať svoje, hoci aj najmenšie skutky, s jeho zásluhami.