Ježiš v nazaretskej synagóge začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel (Lk 4,21-30).
Ježiš hovoril sestre Faustíne: „Dcéra moja, neustávaj v hlásaní môjho milosrdenstva, uľavíš tým môjmu srdcu, ktoré spaľujú plamene zľutovania k hriešnikom. Povedz mojim kňazom, že zatvrdliví hriešnici sa budú kajať po ich slovách, keď budú hovoriť o mojom nesmiernom milosrdenstve, o zľutovaní, ktoré mám voči nim vo svojom srdci. Kňazom, ktorí budú hlásať a oslavovať moje milosrdenstvo, dám predivnú moc, pomažem ich slová a pohnem srdcia, ku ktorým budú hovoriť“ (Den. 1521).
„Ježišu môj,“ – písala sestra Faustína v Denníčku – „aký si ty dobrý a trpezlivý, neraz sa pozeráš na nás ako na malé deti. Často ťa prosíme a sami nevieme o čo, lebo na konci modlitby, keď nám dávaš to, o čo sme ťa prosili, nechceme to prijať“ (Den. 1524).
➡ Ako vyzerá moja modlitba? Premýšľam o tom, za čo sa modlím?
Záverečná modlitba
Milosrdný Pane, zvelebujem ťa za dar tvojho Slova, ktoré je svetlom na mojej ceste. Ty si môj jediný Pán a Spasiteľ a na tvojom Slove chcem postaviť svoj život. Ďakujem ti, že mi posielaš svojho Ducha, aby predo mnou otváral ukryté poklady. Prosím o milosť, aby moje srdce a uši boli vždy otvorené na tvoje vedenie, aby som nepremárnil žiadnu milosť, ktorú mi dávaš vo svojej láske. Prosím o to na príhovor Márie, Matky Slova, a svätej Faustíny, ktorá napísala: „Nikde zvedavo nehľadám dokonalosť, ale vnikám do Ježišovho ducha a hľadím na jeho skutky, ktoré mám zhrnuté v evanjeliu. Keby som žila aj tisíc rokov, nevyčerpám to, čo je v ňom obsiahnuté. Ó, Ježišu môj, premeň ma na seba, lebo ty môžeš všetko“ (Den. 510, 163).
