V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 39-45).

Opájam sa tvojou láskou, tvoja úprimná láska je môjmu srdcu taká milá ako vôňa púčika ruže zavčas rána, keď slnko z neho ešte nevypilo rosu. Sviežosť tvojho srdca ma uchvacuje, preto sa s tebou spájam tak úzko ako so žiadnym iným stvorením… (Den. 1546).

Keď som prijala Eucharistiu, mala som hlbšie poznanie nebeského Otca a jeho otcovstva vo vzťahu k dušiam. Dnes žijem zvelebovaním Najsvätejšej Trojice. Ďakujem Bohu, že nás skrze milosť ráčil prijať za svoje deti (Den. 1819).

➡ Čo mi prekáža v tom, aby som sa miloval Boha celým srdcom?