K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“ Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú“ (Lk 20, 27-38).

Ó, môj Bože, ako mi je ľúto ľudí, ktorí neveria vo večný život. Modlím sa za nich, aby aj ich zasiahol lúč milosrdenstva a aby ich Boh privinul k svojmu otcovskému lonu. Ó, láska, ó, kráľovná! (Den. 780).

Teraz vidím, že Ježiš dušu, ktorá ho úprimne miluje, nenechá v neistote. Ježiš túži, aby duša, ktorá sa s ním dôverne stýka, bola plná pokoja napriek utrpeniu a protivenstvám (Den. 461).

➡ Pomodlím sa Verím v Boha za ľudí, ktorí neveria vo večný život.