Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“ On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste (Mk 10, 46b-52).

Večná láska, čistý plameň, ustavične hor v mojom srdci a zbožšti celú moju bytosť podľa svojho večného zaľúbenia, pre ktoré si ma povolal k bytiu a pozval zúčastniť sa na svojom večnom šťastí. Ó, milosrdný Pane, zahrnul si ma toľkými darmi len pre svoje milosrdenstvo. Keď vidím, že všetko som dostala zadarmo, s najhlbšou pokorou zvelebujem tvoju nepochopiteľnú dobrotu. Pane, moje srdce žasne, že ty, absolútny Pán, nikoho nepotrebuješ, a predsa sa z čistej lásky znižuješ k nám. Nevychádzam z údivu, že Pán vstupuje do takej blízkej dôvernosti so svojím stvorením, je to opäť jeho nepochopiteľná dobrotivosť. Vždy znova začínam toto rozjímanie a nemôžem ho dokončiť, lebo môj duch je doňho celkom pohrúžený. Akou slasťou je milovať celou silou svojej duše a byť opätovne ešte viac milovaná, cítiť to a prežívať s plným vedomím v celej svojej bytosti. Niet slov, ktorými by sa to dalo vyjadriť (Den. 1523).

➡ Verím, že Pán aj so mnou chce vstúpiť do blizkej dôvernosti? Srdce Ježišovo, horiace ohnisko dobročinnej lásky – zmiluj sa nado mnou!