Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.‘ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Lk 18, 9-14).

Ó, aká krásna je pokorná duša! Z jej srdca sa ako z kadidelnice vznáša nesmierne milá vôňa. Preniká cez oblaky, dosahuje samého Boha a napĺňa radosťou jeho najsvätejšie Srdce. Takej duši Boh nič neodoprie. Taká duša je všemocná, ovplyvňuje osudy celého sveta. Takú dušu Boh povyšuje až k svojmu trónu. Čím väčšmi sa duša ponižuje, tým väčšmi sa Boh k nej skláňa, prenasleduje ju svojimi milosťami a sprevádza ju v každej chvíli svojou všemohúcnosťou. Taká duša je s Bohom najhlbšie zjednotená. Ó, pokora, zakoreň sa hlboko v celej mojej bytosti! Ó, Panna najčistejšia, ale i najpokornejšia, pomôž mi nadobudnúť hlbokú pokoru! Teraz chápem, prečo je tak málo svätých. Lebo málo duší je hlboko pokorných (Den. 1306).

➡ Panna najčistejšia, ale i najpokornejšia, pomôž mi nadobudnúť hlbokú pokoru! Poprosím moju nebeskú Matku o milosť pokorného srdca…