Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania. Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“ Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“ (Jn 21, 1-19)
Z Denníčka sv. sestry Faustíny:
Duše, – hovoril Ježiš –, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodine smrti im nebudem Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom. V poslednej hodine nemá duša na svoju obhajobu nič okrem môjho milosrdenstva. Šťastná duša, ktorá sa počas svojho života ponárala do prameňa milosrdenstva, lebo ju nezasiahne spravodlivosť (Den. 1075).
„Najmilosrdnejší Ježišu, ktorého Srdce je láska sama, prijmi do príbytku svojho najmilostivejšieho Srdca duše, ktoré zvlášť uctievajú a oslavujú veľkosť tvojho milosrdenstva. Tieto duše sú silné silou samého Boha a uprostred všetkých útrap a protivenstiev idú vpred, dôverujúc tvojmu milosrdenstvu. Sú zjednotené s Ježišom a nesú na svojich pleciach celé ľudstvo. Preto nebudú prísne súdené, ale v hodine smrti ich zahrnie tvoje milosrdenstvo.“
„Duša, ktorá oslavuje dobrotu svojho Pána, je ním zvlášť milovaná. Vždy je blízko prameňa živého, načiera milosti z milosrdenstva Božieho“ (Den. 1225).
➡ Ježiš ma volá, aby som hlásal radostnú zvesť. Prostredníctvom sv. Faustíny ma pozýva, aby som svedčil o jeho milosrdenstve. Uvedomujem si, že moje miesto a povolanie v Cirkvi je nezastupiteľné? Ako realizujem túto misiu?
Záverečná modlitba:
Môj milosrdný Ježišu, ďakujem ti, že sa mi v každom okamihu prihováraš! Som taký vzácny v tvojich očiach! Dnes ťa chcem nanovo pozvať do svojho života. Pozývam ťa i do svojho srdca, do svojej rodiny, do vzťahov a do všetkého, čo tvorí môj každodenný život, aby si mocou svojej víťaznej lásky mohol vo mne a prostredníctvom mňa pôsobiť tak, ako po tom túžiš! Odovzdávam ti svoje slabosti, choroby, biedu i hriechy, z ktorých ma chceš oslobodiť. Mária, matka môjho vzkrieseného Pána, veď ma!
Svätá sestra Faustína, oroduj za mňa, lebo tak ako ty, chcem oslavovať nekonečné Božie milosrdenstvo v živote, v hodine smrti i v zmŕtvychvstaní – večne (porov. Den. 697).
