Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 12-17).

Dnes vošiel do izolačky Ježiš vo svetlom rúchu, prepásaný zlatým pásom. Z celej jeho postavy vyžarovala veľká veleba. Povedal: – Dcéra moja, prečo sa poddávaš bojazlivým myšlienkam? Odpovedala som: „Ó, Pane, ty vieš prečo.” A riekol mi: – Prečo? To dielo mi naháňa strach, ty vieš, že nie som schopná vykonať ho. Povedal mi: – Prečo? Vidíš, že nie som zdravá, nemám vzdelanie, nemám peniaze, som priepasťou úbohosti, bojím sa stýkať s ľuďmi. Ježišu, ja túžim iba po tebe, ty ma môžeš od toho oslobodiť. Pán mi povedal: – Dcéra moja, to, čo si povedala, je pravda. Si veľmi úbohá a zapáčilo sa mi uskutočniť dielo milosrdenstva práve cez teba, hoci si taká úbohá. Neboj sa, nenechám ťa samu. Rob v tejto veci, čo môžeš, ja dokonám všetko, čo ty nebudeš schopná. Ty vieš, čo je v tvojich silách, to rob (Den. 881).

➡ Prečo sa poddávaš bojazlivým myšlienkam? Ježiš ma uisťuje: Neboj sa, nenechám ťa samého.