Farizeji odišli a radili sa, ako by podchytili Ježiša v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu“ (Mt 22, 15-21).

Musí sa na tebe splniť moja svätá vôľa (Den. 1539).

Nedokázala by som žiť bez Pána. V tomto osamotení ma Ježiš často navštevuje, poučuje, upokojuje, karhá a napomína. Sám formuje moje srdce podľa svojho božského želania a zaľúbenia, ale vždy plný milosrdenstva a dobroty. Naše srdcia sú zliate v jedno (Den. 1024).

➡ Pomodlím sa slovami 150. žalmu: Chváľte Pána v jeho svätyni, chváľte ho na jeho vznešenej oblohe. Chváľte ho za jeho činy mohutné, chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť. Chváľte ho zvukom poľnice, chváľte ho harfou a citarou. Chváľte ho bubnom a tancom, chváľte ho lýrou a flautou. Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.