Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú‘ (Lk 16, 19-30).

Vtom som uzrela istú dušu… Videla som, ako z nejakej priepasti, plnej blata, vychádzali duše malých detí i starších, asi deväťročných; tie duše boli odporné a protivné. Podobali sa najstrašnejším netvorom a rozkladajúcim sa mŕtvolám. Tie mŕtvoly však boli živé a hlasno svedčili proti tej duši, ktorú vidím umierať. A duša, ktorú vidím umierať, je duša, ktorá sa vo svete tešila úcte a uznaniu, na konci ktorých je prázdnota a hriech (Den. 425).

➡ Ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce (Ž 62). Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami…